V chráme znovu nájdený
Kde Je Ježiš? Mária, to dieťa!… kde Je?
Mária plače. — Nadarmo sme pobehúvali, ty a ja, od jednej skupiny k druhej, od jedného sprievodu k ďalšiemu: Nevideli ho. Jozef sa darmo usiluje zadržať plač — teraz plače aj on… a ty… a ja… plačeme.
Ja, pretože som také neokrôchané stvorenie, usmrkaný roním more sĺz a volám k nebu a k zemi a ľutujem ten čas, keď som ho svojou vinou stratil a neplakal som.
Ježiš, kiež by som ťa už nikdy nestratil… Nás spájajú nešťastie a bolesť tak, ako nás spojil hriech, a z hĺbky duše vychádzajú vzdychy plné skrúšenosti a také vrúcne slová, aké nijaké pero nemôže a ani nesmie napísať.
A aká útecha, aká radosť nájsť znovu Ježiša — po troch dňoch neprítomnosti —, ako sa zhovára s učiteľmi Izraela (Lk 2, 46), a v tvojej i mojej duši ostáva hlboko vrytá povinnosť opustiť dom a rodinu, aby sme mohli slúžiť svojmu nebeskému Otcovi.
Otče nás. Zdravas Mária. Sláva Otcu
Dokument vytlačený z https://escriva.org/sk/santo-rosario/5/ (25.04.2024)