Na jednej z tých hlučných dedinských svadieb, kam sa schádzajú pozvaní zo širšieho okolia, si Mária medzi toľkými hosťami všimne, že sa minulo víno (porov. Jn 2, 3). Ona jediná si to všimne, a to hneď. Aké známe sú nám tieto scény z Kristovho života! Boží majestát sa prelína s tým, čo je obyčajné, všedné. Veď je prirodzené, aby žena, starostlivá domáca pani, postrehla nedostatky a postarala sa o rôzne detaily, ktoré robia ľudský život príjemnejším. A presne tak Mária konala.

— Urobte všetko, čo vám povie! (Jn 2, 5). Implete hydrias (Jn 2, 7), naplňte nádoby vodou, a zázrak na seba nenechá čakať. Také jednoduché. Všetko je úplne obyčajné. Sluhovia si iba splnili svoju povinnosť. Voda bola na dosah ruky. Toto je prvý prejav Pánovho Božstva. Úplne obyčajné sa premení na neobyčajné, na nadprirodzené, keď máme trochu dobrej vôle splniť to, čo od nás Boh žiada.

Chcem, Pane, vložiť všetky svoje starosti do tvojich dobrotivých rúk. Naša Matka — tvoja Matka! — ti práve teraz, tak, ako to urobila v Káne, pošepla do ucha: Už nič nemajú…

Ak je naša viera slabá, utiekajme sa k Márii. Vďaka zázraku v Káne, ktorý Kristus učinil na prosbu svojej Matky, jeho učeníci v neho uverili (Jn 2, 11). Naša Matka sa ustavične u svojho Syna prihovára, aby nás vyslyšal a ukázal sa nám takým spôsobom, že budeme môcť vyznať: Ty si Syn Boží.

Ježišu, daj mi takú vieru, po ktorej naozaj túžim! Najsvätejšia Panna Mária, moja Matka a moja Pani, vypros mi vieru!

Pramene: Ísť s Kristom, č. 141. List 14—IX—1951, č. 23. Vyhňa, č. 807. Boží priatelia, č. 285. Vyhňa, č. 235.

Otče nás. Zdravas Mária. Sláva Otcu