Víťazstvo

Napodobňuj Pannu Máriu: len odvážne uznanie našej ničoty nás urobí drahými v očiach Stvoriteľa.

Som presvedčený, že mladý apoštol Ján zotrval pri ukrižovanom Kristovi, pretože ho tam zadržala nebeská Matka. Taká mocná je láska našej Panej!

Nikdy nedosiahneme pravú ľudskú i nadprirodzenú radosť a skutočne veselú myseľ, ak nebudeme naozaj napodobňovať Ježiša; ak nebudeme pokorní ako On.

Úprimne sa odovzdať v službe iným je také účinné, že to Boh odmení pokorou plnou radosti.

Pokora, poníženie, ukrytie sa a zmiznutie musia byť úplné, absolútne.

Úprimná pokora: čo môže znepokojovať človeka, ktorý s radosťou prijíma príkoria, lebo vie, že nič iné si ani nezaslúži?

Ježišu môj: čo je moje, je aj tvoje, pretože čo je tvoje, je aj moje a ja všetko svoje odovzdávam tebe.

Vieš znášať pokorenia, ktoré od teba Boh žiada v bezvýznamných veciach, nezastierajúcich pravdu? Nie? Potom ešte nemiluješ cnosť pokory!

Pýcha ochromuje lásku. — Pros každý deň Pána — pre seba a pre všetkých — o cnosť pokory, lebo rokmi pýcha narastá, ak sa včas nestlmí.

Môže byť niečo smiešnejšie ako dieťa, ktoré sa hrá na dospelého? Ako potom môže vyzerať pred Bohom sympaticky úbohý človek — dieťa — ktorý sa robí veľkým, je nafúknutý od pýchy, presvedčený o svojej hodnote, spoliehajúci sa iba na seba?

Iste, že raz môžeš byť zatratený. Vôbec o tom nepochybuješ, lebo vieš, že v tvojom srdci sú zárodky všetkých zlých náklonností. — No ak sa pred Bohom staneš dieťaťom, zjednotíš sa s tvojím Bohom Otcom a tvojou Matkou Svätou Máriou. Ani svätý Jozef a tvoj anjel strážny ťa neopustia, keď ťa uvidia ako dieťa. — Ver, rob, čo je v tvojich silách, kajaj sa a miluj a oni už pridajú, čo ti bude chýbať.

Žiť pokoru je veľmi ťažké! Ako hovorí kresťanská ľudová múdrosť, pýcha zomiera dvadsaťštyri hodín po smrti človeka. — Ak si teda niekedy myslíš, že máš pravdu, aj napriek tomu, čo ti hovorí ten, kto dostal osobitnú Božiu milosť viesť tvoju dušu, buď presvedčený, že vtedy pravdu vôbec nemáš.

Slúžiť deťom a formovať ich; láskavo pomáhať chorým. Aby nám rozumeli aj jednoduchí ľudia, je treba pokoriť svoj intelekt; aby sme rozumeli úbohým chorým, je treba mať pokorné srdce. A takto, keď sú rozum i telo na kolenách, ľahšie sa dostaneme k Ježišovi po istej ceste ľudskej biedy, vlastnej biedy, ktorá nás privedie k tomu, že sa ponížime a dovolíme Bohu budovať na našej ničote.

Predsavzatie: nebudem hovoriť o svojich osobných veciach, ak to nebude naozaj nevyhnutné.

Ďakuj Ježišovi za istotu, ktorú ti dáva! Nie je to tvrdohlavosť: je to Božie svetlo, ktoré ťa robí pevným, akoby si stál na skale, zatiaľ čo iní — hoci dobrí ľudia, ktorí sa dostali do tejto poľutovaniahodnej situácie — sa zdajú, že klesajú do piesku, lebo im chýbajú základy viery. — Pros Pána, aby požiadavky čnosti viery naplnili tvoj život aj životy ostatných.

Keby som bol iný, keby som sa viac ovládal a bol ti vernejší, Pane, aká obdivuhodná by bola tvoja pomoc!

Túžba po pokání, ktorú ti vložil do duše tvoj Boh Otec, sa utíši vtedy, ak spojíš svoje malé osobné pokánie s nekonečnými Ježišovými zásluhami. — Naprav svoj úmysel, miluj bolesť v ňom, s ním a skrze neho.

Nevieš, či a do akej miery si pokročil vo vnútornom živote… — Prečo o tom rozmýšľaš? — Dôležité je vytrvať, s roznieteným srdcom vždy viac prijímať svetlo a rozširovať svoj obzor…: Horlivo vkladaj do svojej modlitby naše úmysly a za všetky pros — aj keď ich ešte nepoznáš.

Povedz Ježišovi: v mojej záhrade nevidím ani jediný čerstvý kvet, všetky majú škvrny… zdá sa, že všetky stratili svoju farbu a vôňu. Ja úbožiak! Ležím na zemi, na hnojisku: presne tak. Tam je moje miesto. — Keď sa dokážeš natoľko pokoriť, zvíťazíš, lebo v tebe zvíťazí Kristus.

Správne som ťa pochopil, keď si poznamenal: nedotiahnem to ani k tomu osliatku, ktoré bolo Ježišovým trónom pri vstupe do Jeruzalema… vidím sa ako obdratý kus v kope starých handier, ktorý by nebol dobrý ani najúbohejšiemu starinárovi. — Ja som ti však odpovedal: a predsa si ťa Pán vyvolil a chce, aby si bol jeho nástrojom. To, že si pripadáš — a je to skutočnosť! — ako úbožiak, by malo byť o jeden dôvod viac, aby si ďakoval Bohu za jeho volanie.

Pokorný a jasajúci spev Márie v Magnifikate nám pripomína nekonečnú veľkodušnosť Pána voči tým, ktorí budú ako deti, ponížia sa a úprimne uznajú svoju ničotu.

Bohu sa veľmi páči, keď mu pri mimoriadnych udalostiach ďakujeme v Te Deum. Pritom nie je dôležité, či je to — ako svet hovorí — dobré alebo zlé. Všetko prichádza z jeho otcovskýh rúk; aj keď je úder dláta bolestný, je takisto znakom jeho lásky, ktorá obrusuje naše hrany, aby nás urobila dokonalejšími.

Ak chcú ľudia vykonávať určitú prácu, snažia sa na ňu použiť vhodné prostriedky. — Keby som žil pred niekoľkými storočiami, používal by som na písanie husie brko; dnes píšem perom. — Boh to robí inak. Ak chce uskutočniť nejaké dielo, vyberá si neprimerané prostriedky, aby bolo zrejmé — koľkokrát som ti to už povedal — že dielo je jeho. — Preto obaja — ty a ja, ktorí poznáme ťažké bremeno našej biedy, musíme povedať Pánovi: hoci som biedny, neprestanem sa pokladať za božský nástroj v tvojich rukách.

Zasvätíme všetky — veľké aj malé — snahy nášho života sláve Boha Otca, Boha Syna, Boha Ducha Svätého. — S dojatím si spomínam na vynikajúcich univerzitných študentov, dvoch inžinierov a dvoch architektov, ktorí sa s radosťou starali o zariaďovanie študentského domova. Na jednu z tabúľ v študovni títo štyria „umelci“ ako prvé napísali: „Deo omnis gloria!“ — všetko na Božiu slávu! — Ježišu, viem, že sa ti to veľmi páčilo.

Kdekoľvek si, rozpamätaj sa, že Syn človeka neprišiel preto, aby mu slúžili, ale aby sám slúžil. Presvedč sa, že kto ho chce nasledovať, nemal by sa usilovať o nič iné.

Boh má nad nami, svojimi deťmi, osobitné právo: právo, aby sme aj napriek našim osobným chybám odpovedali na jeho lásku. — Toto vedomie v sebe zahŕňa nevyhnutnú zodpovednosť a zároveň úplnú istotu: sme nástrojmi v Božích rukách, s ktorými každodenne počíta, a preto by sme sa každodenne mali usilovať slúžiť mu.

Boh očakáva, že jeho nástroje urobia všetko, aby boli dobre pripravené: aj ty sa usiluj, aby ti nikdy nechýbala táto dobrá dispozícia.

Každé Zdravas, každý pozdrav Panne Márii je novým úderom zamilovaného srdca.

Náš život kresťanov musí byť celkom normálny: snažiť sa plniť dobre naše každodenné úlohy a tým, že si plníme svoje každodenné povinnosti, uskutočňovať vo svete naše božské poslanie. — Presnejšie povedané: snažiť sa ho uskutočňovať, pretože niekedy sa nám to nepodarí. Keď si večer spytujeme svedomie, musíme Pánovi povedať: dnes ti neponúkam žiadne cnosti, iba chyby; ale s tvojou milosťou napokon predsa len zvíťazím.

Z celého srdca si želám, aby ti Pán, aj napriek tvojim hriechom (už nikdy Ježiša neuraz!), skrze svoju milosť dovolil „žiť radostným životom človeka, ktorý miluje jeho vôľu“.

V službe Bohu nie je žiadna práca menejcenná: každá je dôležitá. — Hodnota práce závisí od duchovnej úrovne človeka, ktorý ju vykonáva.

Nenapĺňa ťa radosťou pevná istota, že Boh sa zaujíma aj o tie najbezvýznamnejšie veci jeho stvorení?

Ustavične mu dokazuj, že skutočne chceš patriť iba jemu: Ježišu, pomôž mi, urob ma skutočne svojím; nech sa zapálim a strávim ohňom, živeným maličkosťami, ktoré pre ostatných zostávajú skryté.

Svätý ruženec. — Radostné, bolestné a slávnostné tajomstvá v živote Panny Márie spoločne splietajú veniec chvál, ktoré bez prerušenia opakujú anjeli a svätí v nebi…, aj tí, čo milujú našu Matku tu na zemi. — Modli sa každý deň túto svätú modlitbu a šír ju medzi ostatnými.

Krstom sa stávame „fideles“ — veriaci. Slovo, ktorým sa prví Ježišovi učeníci, rovnako ako aj slovom „sancti“, svätí, nazývali medzi sebou a ktoré sa ešte aj dnes používa: „veriaci“ Cirkvi. — Rozmýšľaj o tom!

Boh sa nenechá predstihnúť v štedrosti a — buď si istý! — dá vernosť tomu, kto sa mu celkom odovzdá.

Neboj sa byť voči sebe náročný. Mnohí ľudia to tak svojím skrytým životom robia; aby bol len Pán tým, kto bude žiariť. — Chcel by som, aby sme ty a ja reagovali ako jeden známy, ktorý chcel veľmi patriť Bohu. Na sviatok Svätej rodiny, ktorý sa vtedy slávil v oktáve pred Zjavením Pána, napísal: „Nechýbajú mi malé kríže. Ten včerajší ma dokonca rozplakal, ale dnes ma priviedol na myšlienku, že svätý Jozef, môj otec a pán a moja Matka Mária nechceli svoje dieťa nechať bez darčeka. A tým darčekom bolo svetlo, ktoré mi pomohlo uvedomiť si svoju nevďačnosť k Ježišovi tým, že neodpovedám na jeho milosť, a nesmiernu chybu, keď sa svojím hanebmým správaním priečim najsvätejšej Božej vôli, ktorý chce, aby som bol jeho nástrojom“.

Keď sväté ženy prišli k hrobu, zbadali, že kameň bol odvalený. A tak je to vždy! Keď sa rozhodneme urobiť to, čo máme, ťažkosti sa ľahko prekonajú.

Buď si istý, že ak sa nenaučíš poslúchať, nebudeš užitočný.

Nikto by ťa nemal predstihnúť v poslušnosti, keď más splniť nejaký príkaz: či je teplo alebo zima, či máš dobrú náladu alebo si unavený, či si mladý alebo nie až taký mladý. — Človek, ktorý „nevie poslúchať“, sa nikdy nenaučí ani prikazovať.

Je veľmi nerozumné, keď sa duchovný radca uspokojí so štyrmi talentami duše, ktorá by mohla dať dvanásť.

Poslúchať alebo prikazovať — oboje rob s veľkou láskou.

Želal by som si — pomôž mi svojou modlitbou! — aby sme sa v svätej Cirkvi všetci pokladali za údy jedného tela, tak, ako nás prosí Apoštol; a aby sme naozaj, bez ľahostajnosti, prežívali radosti, strasti i rast našej Matky, jednej, svätej, katolíckej, apoštolskej a rímskej Cirkvi. — Kiež by sme žili vo vzájomnej jednote a v jednote všetkých s Kristom.

Buď presvedčené, dieťa moje, že v Cirkvi, oddeliť sa znamená zomrieť.

Pros Boha, aby v svätej Cirkvi, našej Matke, boli srdcia všetkých jedno srdce, tak ako v prvotnom kresťanstve; aby sa až do konca čias skutočne plnili slová: „Multitudinis autem credentium erat cor unum et anima una“ — množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. — Hovorím ti to vážne: nech sa kvôli tebe táto svätá jednota neporuší. Vezmi si to do modlitby!

Vernosť rímskemu pápežovi zahŕňa jednu jasnú a jednoznačnú povinnosť: oboznámiť sa s pápežovým učením, obsiahnutým v encyklikách alebo iných dokumentoch a vyvíjať maximálne úsilie, aby všetci katolíci venovali pozornosť učiteľskému úradu svätého Otca a prispôsobilli mu aj svoje konanie.

Každodenne z celého srdca prosím Pána, aby nám dal dar reči. Dar jazykov nespočíva v tom, že ovládame cudzie reči, ale v tom, že sa dokážeme prispôsobiť úrovni našich poslucháčov. Neznamená to hovoriť vulgárnym jazykom, aby nám bolo rozumieť, ale hovoriť múdro, kresťansky a zrozumiteľne pre všetkých. — Takýto dar reči si od Pána a jeho požehnanej Matky vyprosujem pre ich deti.

Zloba niektorých a nevedomosť mnohých: to sú nepriatelia Boha a Cirkvi. — Umlčme zlomyseľných, vyučujme nevedomých… s Božou pomocou a naším úsilím zachránime svet.

Musíme sa usilovať, aby vo všetkých oblastiach intelektuálneho života boli bezúhonní, kresťansky cítiaci a dôslední ľudia, ktorí by zbrane vedy využívali v službe ľuďom a Cirkvi. — Na svete nikdy nebudú chýbať ľudia, ktorí, podobne ako kedysi ako Herodes po Kristovom príchode na svet, budú chcieť využívať vedecké poznatky, alebo ich dokonca falšovať, aby prenasledovali Krista a tých, ktorí sú Kristovi. — Akú veľkú úlohu máme pred sebou!

Vo svojej práci pre duše — ktorá by mala byť tvojím zvrchovaným záujmom — sa naplň vierou, nádejou a láskou, pretože všetky ťažkosti sa prekonajú. — Aby nás utvrdil v tomto presvedčení, žalmista napísal: „Et tu, Domine, deridebis eos: ad nihilum deduces omnes gentes“ — Ty sa im však smeješ, Pane; vysmievaš sa všetkým pohanom. Tieto slová potvrdzuje aj ono „non praevalebunt“ — Boží nepriatelia nezvíťazia: proti Cirkvi ani proti tým, ktorí jej ako Božie nástroje slúžia, nič nezmôžu.

Naša svätá Matka Cirkev vo svojej nesmierne štedrej láske rozosieva semienko Evanjelia po celom svete. Od Ríma až po koniec sveta. — Nech sa tvoja spolupráca na tomto šírení po celej zemi prejaví tak, že privedieš svet k pápežovi, aby celá zem bola jedno stádo a jeden pastier: jeden apoštolát!

„Regnare Christum volumus!“ — Chceme, aby Kristus kraľoval. „Deo omnis gloria!“ — Všetko na Božiu slávu! — Tento ideál boja a víťazstva v Kristovej výzbroji sa uskutoční iba vďaka modlitbe a obete, viere a láske. — Tak… modlime sa, verme, trpme a milujme!

Dielo Cirkvi, ktoré sa každodenne uskutočňuje, je ako veľká tkanina, ktorú obetujeme Pánovi, lebo všetci pokrstení sú Cirkev. — Keď túto úlohu — verne a oddane — plníme, tkanina bude krásna a bezchybná. Ak však niekto povolí nitku sem, druhý nitku tam, tretí úplne inam… z krásneho gobelínu zostane roztrhaná handra.

Prečo sa neodhodláš udeliť bratské napomenutie? — Je ťažké ho prijať, lebo pokoriť sa je náročné, aspoň zo začiatku. Avšak udeliť ho je ťažké vždy. Poznáme to. — Popri modlitbe a dobrom príklade je bratské napomenutie najúčinnejšou pomocou.

Keďže ti Pán dôveroval, keď ťa priviedol do Cirkvi, mal by si mať vážnosť, vyrovnanosť, silu, rozvahu — ľudskú i nadprirodzenú — zrelej osoby, ktoré mnohí získajú až po rokoch. — Nezabúdaj, že slovo kresťan, ako sme sa to naučili v katechizme, označuje muža, ženu, ktorí majú vieru v Krista.

Chceš byť silný? — Najprv si uvedom, že si veľmi slabý; a potom dôveruj Kristovi, nášmu Otcovi, Bratovi, Učiteľovi, ktorý nás robí silnými a dáva nám prostriedky, aby sme zvíťazili: sviatosti. Pristupuj k nim!

Rozumel som ti dobre, keď si sa mi zdôveroval: chcel by som sa opojiť liturgiou svätej omše.

Aká rozhodujúca je osobná zbožnosť pri svätej liturgii! — Vôbec ma neprekvapilo, keď sa pred niekoľkými dňami jedna osoba na adresu istého, nedávno zosnulého, príkladného kňaza vyjadrila: „Bol to svätec!“ — „Poznali ste ho dobre?“ — spýtal som sa. — „Nie,“ odpovedal, „ale raz som ho videl sláviť svätú omšu.“

Ty, ktorý sa nazývaš kresťanom, by si mal prežívať posvätnú liturgiu Cirkvi a skutočne sa modliť a umŕtvovať za kňazov — predovšetkým za novokňazov — v dňoch, ktoré sú na tento úmysel určené, a keď sa dozvieš o ich vysviacke.

Obetuj modlitbu, umŕtvovanie a skutky za tento úmysel: „Ut sint unum!“ — aby všetci kresťania boli jednej vôle, jedného srdca a ducha, aby „omnes cum Petro ad Iesum per Mariam!“ — všetci, úzko spojení s pápežom išli k Ježišovi cez Máriu.

Pýtaš sa ma, syn môj, čo môžeš urobiť preto, aby som bol s tebou spokojný. — Ak je s tebou spokojný Pán, som aj ja. A či je on spokojný s tebou, budeš vedieť podľa pokoja a radosti v tvojom srdci.

Neklamným znakom Božieho muža, Božej ženy, je pokoj v ich duši: majú pokoj a dávajú pokoj ľuďom vo svojom okolí.

Na spŕšku „kamenia“ od tých nešťastníkov, čo ťa nenávidia, si zvykni odpovedať Zdravasmi.

Neznepokojuj sa, ak sa ti zdá, že je tvoja práca teraz neplodná. Keď rozsievaš svätosť, nič sa nestratí; iní raz budú zberať úrodu.

Hoci v modlitbe dostaneš málo svetla, hoci by sa ti zdala ťažká a suchá… aj tak vždy s novým a istým pohľadom považuj za potrebné vytrvať vo všetkých maličkostiach tvojho života zbožnosti.

Ťažkosti tvojho apoštolátu ťa posúvali dopredu a ty si sa takto modlil: „Pane, ty sa nemeníš. Daj mi vieru tých, ktorí vedeli odpovedať na tvoju milosť a vykonali — v tvojom mene — veľké zázraky, skutočné divy…“ A dodal si: „Viem, že to urobíš, ale viem aj to, že chceš, aby sme ťa prosili, aby sme ťa hľadali a vytrvalo klopali na dvere tvojho srdca.“ — Nakoniec si obnovil svoje rozhodnutie vytrvať v pokornej a dôverujúcej modlitbe.

Či už v časoch ťažkostí, alebo úspechov, opakuj: Pane, nepúšťaj ma, neopúšťaj ma, pomáhaj mne neskúsenému stvoreniu, vždy ma drž za ruku!

„Aquae multae non potuerunt exstinguere caritatem!“ — Ani veľké vody lásku neuhasia. — Ponúkam ti dva výklady týchto slov svätého Písma. Prvý: že ani veľké množstvo tvojich minulých hriechov ťa neodlúči od lásky nášho Boha, keď úprimne oľutuješ. Druhý: že ani vody nepochopenia a ťažkostí, ktoré sa azda na teba valia, by nemali prerušiť tvoju apoštolskú prácu.

Dokončiť beh! Áno! Dieťa, „qui perseveraverit usque in finem, hic salvus erit“ — kto vytrvá do konca, bude spasený. — Božie deti majú všetky prostriedky — ty takisto! Dokončíme dielo, pretože všetko môžeme v tom, ktorý nás posilňuje. — S Pánom nič nie je nemožné: všetko sa vyrieši.

Občas vidíme bezprostrednú budúcnosť plnú starostí, pretože sme stratili nadprirodzený pohľad na svet. — A preto, dieťa moje, maj vieru… a viac skutkov. Tak je isté, že náš Boh Otec ti bude aj naďalej pomáhať vyriešiť všetky tvoje problémy.

Už aj bežná prozreteľnosť je neprestajným zázrakom… On však použije aj mimoriadne prostriedky, keď to bude potrebné.

Kresťanský optimizms nie je ani pozeraním sa cez ružové okuliare, ani ľudskou dôverou v to, že všetko dobre dopadne. — Je to optimizmus, ktorý vyviera z nášho vedomia slobody a z dôvery v moc milosti; optimizmus, ktorý nás vedie k náročnosti voči sebe samým, k úsiliu v každom okamihu odpovedať na Božie volanie.

Deň Pánovho víťazstva, jeho Zmŕtvychvstania je definitívny. Kde sú vojaci, ktorých tam postavili mocnári? Kde sú pečate, ktorými zapečatili hrob? Kde sú tí, čo odsúdili Učiteľa? Kde sú tí, ktorí ukrižovali Ježiša?… Pán zvíťazil a všetci títo úbožiaci sa ďaleko rozutekali. — Naplň sa nádejou: Ježiš Kristus vždy vyhráva.

Ak hľadáš Máriu, „nevyhnutne“ nájdeš Ježiša a spoznáš — zakaždým s väčšou hĺbkou — čo je v Božom srdci.

Skôr, ako začneš vykonávať apoštolát, pripomeň si slová človeka, ktorý hľadal Boha: „Dnes začínam viesť duchovné cvičenia pre kňazov. Kiežby priniesli veľký úžitok: mne prvému!“ — A neskôr dodal: „Duchovné cvičenia prebiehajú už niekoľko dní. Kňazov je stodvadsať. Dúfam, že Pán vykoná dobré dielo v našich dušiach.“

Dieťa, oplatí sa byť pokorný, poslušný, verný, oplatí sa, aby si prijal Božieho ducha a mohol ho z miesta, ktoré zastávaš, z tvojej práce, priniesť ľuďom na celej zemi!

Ani najväčšia odvaha vojakov v prvých líniách nerozhodne vo vojne o výsledku bez pomoci ďalších, ktorí sa zdanlivo nezúčastňujú boja, dodávajú však muníciu, potraviny a lieky pre bojovníkov… — Bez modlitby a obety mnohých duší skutočný apoštolát činu nemôže existovať.

Robiť zázraky! Koľko mŕtvych duší, niektoré už dokonca aj v rozklade, prebudíš do nového života, ak dovolíš, aby v tebe pôsobil Kristus. — V tých časoch, ako hovoria Evanjeliá, prechádzal Ježiš okolo a chorí ho hľadali a volali naň. Aj dnes prechádza Ježiš okolo v tvojom kresťanskom živote a ak sa k nemu pridáš, koľko ľudí ho spozná, bude volať, prosiť o pomoc a otvoria sa im oči pre zázračné lúče milosti!

Ideš si len za svojím a tvoja práca sa stáva neplodnou. — Buď poslušný, poddajný: lebo rovnako, ako aj v stroji musia byť všetky diely na svojom mieste (lebo inak sa zastaví, diely sa zdeformujú a stroj nefunguje, alebo len veľmi málo), tak aj ľudia, ktorí chcú konať mimo svojho pôsobiska, budú skôr prekážkou než nástrojom apoštolátu.

Apoštol nemá iný cieľ než nechať konať Pána, dať sa mu k dispozícii.

Aj prví Dvanásti boli cudzincami v krajinách, ktoré evanjelizovali. Stretávali sa s ľuďmi, ktorí budovali svet na základoch úplne odlišných od Kristovho učenia. — Pozri: aj napriek neprajným podmienkam sa cítili byť nositeľmi božského posolstva vykúpenia. Apoštol Pavol volá: „Beda mi, ak by som nehlásal!“

Večná, spoluvykupiteľská účinnosť našich životov sa uskutoční iba vtedy, keď budeme pokorní, keď ustúpime do úzadia, aby ostatní objavili Pána.

Božie deti by vo svojej apoštolskej činnosti mali byť ako silné elektrárne: napĺňajú svet svetlom bez toho, aby bol vidteľný zdroj.

Ježiš hovorí: „Kto vás počúva, mňa počúva.“ — Ešte si myslíš, že sú to tvoje slová, ktoré presviedčajú ľudí?… Okrem toho, nezabúdaj, že Duch Svätý môže pre svoje plány použiť aj ten najnevhodnejší nástroj.

Ako obdivuhodne presne sa slová svätého Ambróza hodia k Božím deťom! Hovorí o osliatku priviazanom k oslici, ktoré Ježiš potreboval pre svoj triumfálny vstup do Jeruzalema: „Jedine Pánov rozkaz ho mohol odviazať. Urobili to ruky apoštolov. Museli na to však mať osobitný spôsob života a milosť. Buď aj ty apoštolom, aby si mohol oslobodzovať zajatých.“ — Dovoľ mi, aby som sa vrátil k textu: koľkokrát budeme musieť na Pánov rozkaz rozviazať putá duší, lebo on ich bude potrebovať na svoj triumf… Vtedy nám Boh dá rovnakú milosť ako apoštolom, aby zlomil okovy uväzneným.

Nikdy si nesmieme prisvojiť moc patriacu Ježišovi, ktorý prichádza medzi nás. Pán prichádza a premieňa duše, keď sa okolo neho zhromaždíme, s jedným srdcom, s jednou mysľou, s jedinou túžbou byť dobrými kresťanmi; premieňa ich však on, nie ty ani ja. Je to Kristus, ktorý ide okolo! — Navyše on zostáva aj v našich srdciach — v tvojom i mojom! — a v našich svätostánkoch. — Je to Ježiš, ktorý ide okolo, a predsa zostane s nami. Ostáva v tebe a v každom jednom z nás.

Pán z nás chcel urobiť spoluvykupiteľov s ním. — Aby sme tento zázrak mohli pochopiť, pobáda evanjelistov rozprávať o mnohých veľkých zázrakoch. On mohol vyrobiť chlieb z čohokoľvek… ale nie! Hľadá ľudskú spoluprácu: potrebuje chlapca, mládenca, niekoľko kusov chleba a zopár rýb. — Potrebuje teba a mňa — a to je Boh! — To nás má pobádať byť štedrými v našej odpovedi na jeho milosti.

Ak mu pomôžeš čo i len s maličkosťou, ako to spravili Apoštoli, on je pripravený konať zázraky: rozmnožovať chleby, meniť vôľu ľudí, osvietiť aj tie najuzavretejšie mysle, osobitnou milosťou spôsobiť, že aj tí najskorumpovanejší budú schopní žiť čestný život. — Toto všetko… a ešte viac, ak mu pomôžeš s tým, čo máš.

Ježiš zomrel. Je z neho mŕtvola. Nádeje zbožných žien vyhasli. Videli, ako ho umučili a ukrižovali: jasne si pamätajú ukrutnosť jeho utrpenia! — Rovnako vedeli, že vojaci strážia okolie a že hrob je úplne zapečatený. Kto nám odvalí kameň od vchodu z hrobu? — pýtali sa, lebo to bol obrovský kameň. No predsa… aj napriek všetkému prichádzajú, lebo chceli byť s ním. — Veľké aj malé ťažkosti spoznáme ihneď… no ak máme lásku, nezastavujeme sa pri nich, máme odvahu, rozhodnosť, statočnosť: priznaj, že sa cítiš zahanbený, keď vidíš energiu, nebojácnosť a statočnosť týchto žien!

Mária, tvoja Matka, ťa privedie k Ježišovej láske. A tam budeš „cum gaudio et pace“, s radosťou a pokojom; budeš cítiť, že ťa vždy „nesie“ — lebo inak by si iba padal a zablatil sa — vpred, aby si veril, miloval a trpel.

Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Táto kapitola v inom jazyku