Nasleduj radu svätého Pavla: “Hora est iam nos de somno surgere!” — Nadišiel čas začať pracovať! — Pracovať vnútorne, na rozvoji svojej duše; a navonok, zo svojho miesta, na budovaní Božieho kráľovstva.

Skrúšený mi hovoríš: “Aký som biedny! Cítim sa — taký som otupený a zaťažený žiadostivosťou — akoby som nikdy nič nebol urobil preto, aby som sa priblížil k Bohu. Začínať a znova začínať. Pane, stále som iba na začiatku! Budem sa však usilovať celou dušou každý deň pokročiť.” — Nech Boh žehná túto tvoju túžbu.

Otče — hovoríš — mám veľa chýb, veľa omylov. — Viem to, odpovedám ti. Ale náš Pán, ktorý o tom takisto vie a počíta s tým, od teba žiada iba pokorne si to priznať a bojovať o nápravu, aby si mohol slúžiť každým dňom viac, s hlbším vnútorným životom, vytrvalou modlitbou, zbožnosťou a používaním vhodných prostriedkov na posvätenie svojej práce.

Dúfam, že sa ti podarí — veď to chceš! — dosiahnuť cnosti osliatka. Je nenáročné, pracovité, vytrvalé, tvrdohlavé, verné, s istou chôdzou, silné — a ak má dobrého pána, aj vďačné a poslušné.

Pokračuj v úvahe o vlastnostiach somárika a všimni si, že somár na to, aby niečo zmysluplné urobil, musí sa podriadiť vôli toho, kto ho poháňa... inak by robil iba... somárstva. Zrejme by ho nenapadlo nič lepšie ako váľať sa po zemi, dobehnúť k stajni a iákať. — Ježišu! Aj ty mu povedz: “Ut iumentum factus sum apud te!” — Urobil si ma svojím osliatkom, neopusť ma! “Et ego semper tecum!” — A ja budem pri tebe. Veď ma pevne priviazaného putom milosti: “tenuisti manum dexteram meam...” — držíš ma za ohlávku; “et in voluntate tua deduxisti me...” — a daj, aby som plnil tvoju vôľu. Budem ťa naveky milovať! — “Et cum gloria suscepisti me!”

Aj najmenšie umŕtvovanie ti pripadá ako hrdinský čin. Ježiš občas využije tvoje “čudáctva” a tvoje vrtochy na to, aby si sa umŕtvil a zmenil ich na cnosti.

Ježišu môj, chcem odpovedať na tvoju lásku, ale som slabý. — S tvojou milosťou to však dokážem!

Naliehavo a zámerne opakujem: duchovný život znamená neustále začínať a znovu začínať. — Začať odznovu? Áno! Vždy, keď urobíš úkon ľútosti — a denne by sme ich mali urobiť mnoho — začínaš odznovu, pretože ponúkaš Bohu obnovenú lásku.

Nikdy sa nesmieme uspokojiť s tým, čo robíme v službe Bohu, tak ako sa umelec neuspokojí so svojím dielom — obrazom alebo sochou. Všetci mu vravia: nádherné dielo! Ale on si myslí: nie, nie je to ono, chcel som viac. Takto by sme mali reagovať. — Okrem toho, Pán nám toľko dáva a má právo na našu odovzdanú odpoveď... a treba ísť jeho krokom.

Chýba ti viera... a chýba ti láska. Inak by si sa okamžite a oveľa častejšie obracal na Ježiša a prosil ho o to i ono. — Nečakaj viac, vzývaj ho! A budeš počuť, ako ti Kristus hovorí: Čo chceš, aby som ti urobil?” Tak vypočul slepca, ktorý naňho od kraja cesty neúnavne naliehal.

Náš priateľ napísal: “Veľakrát som prosil Pána, aby mi odpustil moje najväčšie hriechy; povedal som mu, že ho milujem, pobozkal som kríž a poďakoval som mu za jeho otcovskú prozreteľnosť po tieto dni. Prekvapilo ma, ako som sa pristihol — tak ako pred rokmi — že opakujem slová: “Dei perfecta sunt opera” — Božie diela sú dokonalé, pričom ich význam som pochopil až neskôr. Zrazu som pocítil úplnú, nepochybnú istotu, že toto je Božia odpoveď hriešnemu, avšak milujúcemu stvoreniu. Všetko, čo čakám, čakám od neho! Nech je zvelebený!” — Ihneď som mu odpovedal: “Pán sa vždy správa ako dobrotivý Otec a neustále nám ponúka dôkazy svojej Lásky. Vlož všetku svoju nádej doňho... a pokračuj v boji.”

Ježišu! Hoci som bol, aký som bol — úbožiak — ty si urobil to, čo si urobil. Keby som ti vernejšie odpovedal, čo by si bol urobil? — Táto pravda by ťa mala viesť k bezhraničnej veľkodušnosti. — Plač a nariekaj, od lásky i od bolesti, pretože Pán a jeho požehnaná Matka si od teba zaslúžia iné správanie.

Opakuj úkony viery, nádeje a lásky, hoci by si to niekedy robil s nechuťou a zdalo by sa ti, že to robíš čisto formálne. Nezaspi! Ináč z dobra vystúpi zlo a strhne ťa.

Takto sa modli: Ježišu, ak mám urobiť niečo užitočné, musíš to ty urobiť za mňa. Nech sa splní tvoja vôľa: milujem ju, hoci niekedy dopustí, aby som bol vždy ako teraz, trápne padajúci a ty by si ma zdvíhal!

Bože môj, urob ma svätým, aj keby si ma pritom mal biť. Nechcem byť prekážkou tvojej vôli. Chcem ti odpovedať, chcem byť veľkodušný... Lenže... Chcem to naozaj?

Si plný nepokoja, lebo nemiluješ, ako by si mal. Všetko ťa obťažuje. A nepriateľ robí, čo môže, aby sa tvoja zlá nálada zviditeľnila. — Chápem, že ťa to ponižuje, ale práve preto by si mal reagovať účinne a bezodkladne.

Svätosť, ktorá ťa nabáda myslieť: “Strpieť jedného svätého, na to treba dvoch svätých”, nie je pravá svätosť — v najlepšom prípade to bude jej karikatúra.

Diabol sa usiluje vzdialiť nás od Boha a ak sa ním necháš ovládať, potom sa slušní ľudia “vzdialia” od teba, pretože sa radšej “vzdialia” od niekoho, kto sa priatelí s diablom, alebo sa ním nechá ovládať.

Keď budeš hovoriť s Pánom, pros ho o viac odovzdanosti, o rozhodnejšie napredovanie v kresťanskej dokonalosti, o to, aby ťa viac roznietil! Aj keď si myslíš, že sú to z tvojej strany iba slová.

Obnov si pevné predsavzatie žiť svoj kresťanský život aktívne “teraz”, v každom čase a za každých okolností.

Neklaď prekážky milosti: buď presvedčený, že na to, aby si bol kvasom, potrebuješ byť svätým a bojovať, aby si sa s ním stotožnil.

Pomaly a úprimne povedz: “Nunc coepi!” — Teraz začnem! — Neklesaj na mysli, keď, žiaľ, nevidíš na sebe zmenu, účinok Pánovej pravice... Z hĺbky svojej poníženosti na neho môžeš volať: pomôž mi, Ježišu, lebo chcem plniť tvoju vôľu... tvoju preláskavú vôľu!

Súhlasím: tvojou starosťou majú byť “oni.” Avšak tvojou prvoradou starosťou máš byť ty sám, tvoj vnútorný život; pretože inak im nebudeš môcť slúžiť.

Koľko námahy ťa stojí umŕtvovanie, ktoré ti Duch Svätý vnuká! Pomaly pohliadni na kríž... a budeš milovať toto zadosťučinenie.

Byť pribitý na kríž! Táto túžba napĺňala často ako náhle svetlo myseľ, srdce a pery istého človeka. — Byť pribitý na kríž! — aké je to ťažké!, uvažoval. No presne vedel, ako sa to robí: “Agere contra!” — so sebazaprením. A preto prosil: Pomôž mi, Pane!

Stojíme na Kalvárii, kde Ježiš umrel. Skúsenosť našich osobných hriechov by nás mala viesť k bolesti: k zrelšiemu a hlbšiemu rozhodnutiu, že ho už znovu neurazíme.

Rovnako, ako opracúvame kameň alebo drevo, musíme každý deň o trochu viac vyrovnávať svoje nerovnosti a odstraňovať nedostatky z nášho osobného života; s duchom pokánia, s malými umŕtvovaniami, ktoré sú dvojitého druhu: aktívne — tie, ktoré sami vyhľadávame, tak, ako keď celý deň zbierame malé kvietky; a pasívne, ktoré prichádzajú zvonka a stojí nás úsilie prijať ich. Potom Ježiš Kristus doplní všetko, čo chýba. — Keď odpovieš veľkodušne, s radosťou a úplnou ochotou, akým krásnym krížom sa staneš!

Pán ťa s otvoreným náručím ustavične prosí o almužnu lásky.

Choď bližšie k Ježišovi, ktorý pre teba zomrel, choď bližšie ku krížu, čo sa vypína na vrchole Golgoty... — Priblíž sa však k nemu úprimne, s vnútornou sústredenosťou, ktorá je znakom kresťanskej zrelosti: aby božské a ľudské udalosti Kristovho umučenia prenikli do tvojej duše.

Umŕtvovanie by sme mali prijímať s rovnakými pocitmi, aké mal Ježiš Kristus vo svojom svätom utrpení.

Umŕtvovanie je nevyhnutným predpokladom každého apoštolátu a dokonalého uskutočňovania akéhokoľvek apoštolátu.

Duch pokánia je predovšetkým v tom, že využívame hojné maličkosti: skutky, odriekania, obety, služby, ktoré každý deň nachádzame pri ceste a — premeniac ich na skutky lásky, ľútosti a umŕtvovania — z nich na konci dňa uvijeme krásnu kyticu, ktorú obetujeme Bohu.

Najlepším vyjadrením ducha obety je vytrvalosť v začatej práci: či už ju robíme s radosťou, alebo je pre nás namáhavá.

Porozprávaj sa so svojím duchovným radcom o tvojom pláne umŕtvovaní, aby ich mohol usmerniť. Usmerniť však neznamená len z nich ubrať, ale niekedy aj nejaké pridať, ak to uzná za vhodné. — V každom prípade, prijmi jeho radu!

So svätým Augustínom môžeme povedať, že zlé vášne nás ťahajú za šaty k zemi a súčasne cítime v srdci veľké, šľachetné a čisté túžby; je to naozaj boj. — Ak ty s Božou milosťou použiješ asketické prostriedky, akými sú hľadanie Božej prítomnosti, umŕtvovanie — a neľakaj sa toho slova — pokánie, budeš postupovať vpred, dosiahneš pokoj a víťazstvo.

Stráž si srdce. — Takto sa modlil istý kňaz: “Ježišu, nech je moje srdce uzamknutou záhradou; nech je rajom a tvojím príbytkom; nech ho môj anjel strážca stráži ohnivým mečom, ktorým očistí všetky náklonnosti prv, ako do mňa vstúpia. Ježišu, zapečať moje úbohé srdce božskou pečaťou tvojho kríža.”

Treba mať odvahu viesť čistý život, každý podľa svojho stavu: treba vedieť povedať nie z lásky s veľkým písmenom.

Španielske príslovie hovorí veľmi jasne: “Entre santa y santo, pared de cal y canto.” — Medzi svätca a sväticu vždy postav hrubý múr. — Musíme si strážiť srdce i zmysly, vždy sa vyhýbať príležitostiam. Nesmieme pripustiť vášeň, hoci by zdanlivo bola svätá!

Bože môj! Vo všetkom, čo vidím, nachádzam pôvab a krásu: budem si chrániť zrak v každej chvíli... z lásky.

Ty, kresťan, a preto i Božie dieťa, by si mal pociťovať vážnu zodpovednosť pozorne a s láskyplnou pevnosťou odpovedať na milosti, ktoré si od Pána dostal, aby nič a nikto nemohli narušiť osobitné črty Lásky, ktoré Pán vtlačil do tvojej duše.

Dostal si sa do dôverného vzťahu s naším Bohom, ktorý ti je tak blízko, tak hlboko v tvojej duši... robíš všetko preto, aby táto dôvera narastala, aby bola hlbšia? Vyhýbaš sa malichernostiam, ktoré by mohli narušiť toto priateľstvo? — Buď odvážny! Neboj sa odvrhnúť všetko, čo by len nepatrne spôsobilo bolesť Tomu, kto ťa tak veľmi miluje.

Keď sme mu verní, život Ježiša Krista sa nejakým spôsobom opakuje v každom jednom z nás: jednak vnútorne — v posväcovaní sa; jednak navonok — v našom správaní. — Ďakuj mu za jeho dobrotu.

Zdá sa mi vhodné, že často Pánovi vyjadruješ vrúcnu, silnú túžbu po svätosti, hoci vieš, aký si biedny... — Rob tak práve preto!

Ty, ktorý si si jasne uvedomil, že si Božie dieťa, hoci to bol len jediný okamih — už sa nezopakuje! — musíš navždy verne kráčať po svojej ceste a neobzerať sa späť.

Predsavzatie: dodržiavať — hrdinsky verne a bez výhovoriek — časový rozvrh: v každodennom živote alebo mimoriadnych situáciách.

Iste si už niekedy so svätou závisťou myslel na mladého apoštola Jána, “quem diligebat Iesus” — ktorého Ježiš miloval. — Nepáčilo by sa ti, keby si si zaslúžil, aby aj teba volali: “ten, ktorý miluje Božiu vôľu?” — Použi prostriedky, každý deň.

Buď si istý: túžba žiť ako dobré Božie dieťa — skutkami! — prináša neustálu mladosť, vyrovnanosť, radosť a pokoj.

Ak sa nanovo zveríš do Božích rúk, Duch Svätý ti osvieti rozum a posilní vôľu.

Vypočuj si z Ježišových úst podobenstvo, ktoré zachytáva Ján vo svojom Evanjeliu: “Ego sum vitis, vos palmites,” — Ja som vinič, vy ste ratolesti. — A hneď máš v mysli predstavu o celom podobenstve: vidíš, že ratolesť oddelená od viniča, od kmeňa, nemá žiadnu hodnotu, neprinesie plody, spráchnivie a bude pošlapaná ľuďmi či zvieratami, alebo ju hodia do ohňa... — Ty si ratolesť: uvedom si, čo z toho pre teba vyplýva.

Dnes som opäť s veľkou dôverou predniesol túto prosbu: Pane, nech nás neznepokojujú ani naše minulé, už odpustené pády, ani možnosť klesnúť v budúcnosti znovu. Daj, aby sme sa odovzdali do tvojich milosrdných rúk; aby sme sa ti zverili so svojimi túžbami po svätosti a apoštoláte, ktoré v nás tlejú ako žeravé uhlie pod studeným popolom... — Pane, viem, že nás vypočuješ. Aj ty mu to povedz.

Keď otváraš svoju dušu, buď úprimný! A bez toho, že by si sa snažil čokoľvek prikrášľovať, čo býva prejavom detinskosti, hovor jasne. — Potom poslušne napreduj: budeš svätejší a šťastnejší.

Nehľadaj útechu inde ako u Boha. — Pozri, čo napísal istý kňaz: nebudem si bezdôvodne vylievať svoje srdce žiadnemu inému priateľovi!

Svätými sa môžeme stať s pomocou Ducha Svätého, ktorý prichádza prebývať do našej duše vďaka sviatostiam a vytrvalému asketickému boju. — Dieťa moje, nerobme si ilúzie: ty a ja — nikdy to neprestanem opakovať — budeme musieť bojovať až do konca nášho života. Iba vtedy budeme milovať pokoj, budeme ho šíriť a získame ho ako večnú odmenu.

Neuspokojuj sa iba s oslovovaním Ducha Svätého, počúvaj ho! — Vo svojej modlitbe rozjímaj o tom, že duchovné detstvo, ktoré ti odhalilo skutočnosť, že si Božím dieťaťom, ťa naplnilo synovskou láskou k Otcovi; rozjímaj o tom, ako si cez Máriu prišiel k Ježišovi, ktorého zbožňuješ ako priateľ, ako brat, ako milujúci... — Po prijatí tejto rady si pochopil, že doteraz si síce vedel, že Duch Svätý prebýva v tvojej duši, aby ju posväcoval... ale nechápal si túto pravdu z vlastnej skúsenosti. Táto rada bola potrebná: teraz už cítiš Lásku v sebe a chceš sa s ním stýkať, byť jeho priateľom a dôverníkom... uľahčiť mu jeho úsilie obrúsiť ťa, povytŕhať zbytočné veci, roznietiť ťa... — Neviem to urobiť!, myslel si si. — Počúvaj ho, naliehavo ti opakujem. On ti dá silu, On ti dá všetko, ak ty budeš chcieť... a ty predsa chceš!

— Modli sa k nemu: ty božský hosť, učiteľ, svetlo, vodca, láska, daj, aby som ťa vedel s radosťou prijať, počúvať tvoje ponaučenia, nechať sa zapáliť, nasledovať ťa, milovať ťa.

Keď sa chceš priblížiť k Bohu, keď sa chceš k nemu povzniesť, potrebuješ silné a veľkodušné krídla modlitby a pokánia.

Ak sa chceš vyhnúť mechanickému odriekaniu ústnych modlitieb, pokús sa ich hovoriť s tou istou láskou, akú vkladá do svojich slov čerstvý zamilovaný... a akoby to bola posledná príležitosť, keď sa môžeš obrátiť na Pána.

Ak si hrdý na to, že si synom Svätej Márie, polož si otázku: ako často počas dňa, od rána do večera, prejavujem oddanosť Panne Márii?

Náš priateľ si povedal, že okrem iného má dva dôvody, pre ktoré chce každú sobotu a v predvečer mariánskych sviatkov robiť zadosťučinenie našej Nepoškvrnenej Matke. — Druhý dôvod je, že v nedele a mariánske sviatky (ktoré zvyknú byť aj hodovými slávnosťami) ľudia namiesto toho, aby ich venovali modlitbe, urážajú Ježiša — stačí otvoriť oči a vidieť — škandalóznymi verejnými hriechmi. — Prvý dôvod je, že tí, čo chceme byť dobrými deťmi, nežijeme — možno z diablovho popudu — tieto dni venované Pánovi a jeho Matke s dostatočnou pozornosťou. — Vidíš, že nanešťastie oba dôvody ostávajú veľmi aktuálne, a práve preto by sme aj my mali robiť zadosťučinenie.

Modlitbu kresťana som vždy chápal ako láskyplný rozhovor s Ježišom, ktorý by sme nemali prerušiť ani vo chvíľach, keď sme fyzicky vzdialení od svätostánku, pretože celý náš život je pretkaný piesňou ľudskej lásky spievanou Bohu... a milovať môžeme v každom čase.

Boh natoľko miluje svoje stvorenia a my by sme natoľko mali opätovať jeho lásku, že pri každom slávení svätej omše by mali zastať všetky hodiny.

Ratolesti, ktoré sú spojené s viničom, dozrievajú a prinášajú ovocie. — Čo máme ty a ja robiť? Ostať prostredníctvom Chleba a Slova úzko spojení s Ježišom, ktorý je naším viničom... a celý deň sa mu prihovárať slovami lásky. Tak to robia zamilovaní.

Veľmi miluj Pána. Stráž si a posilňuj túto naliehavú túžbu v svojej duši. Miluj Boha, práve teraz, keď ho možno mnohí, čo sa ho rukami dotýkajú, nemilujú, ubližujú mu a zanedbávajú ho. — Zaobchádzaj s Pánom nežne, počas svätej omše a po celý deň!

Modlitba je najmocnejšou zbraňou kresťana. Modlitba nás robí užitočnými. Modlitba nás robí šťastnými. Modlitba nám dáva všetku potrebnú silu, aby sme plnili Božie príkazy. — Áno, celý tvoj život môže a musí byť modlitbou.

Osobná svätosť nie je výmysel, ale konkrétna skutočnosť, božská i ľudská, ktorá sa neustále prejavuje v každodenných skutkoch lásky.

Duch modlitby, ktorý vystihoval celý Ježišov život medzi ľuďmi, nám ukazuje, že všetky skutky — veľké či malé — má predchádzať, sprevádzať a nasledovať modlitba.

Rozjímaj o Kristovom utrpení a prežívaj ho s ním: nastav každý deň svoje plecia, keď ho bičujú, ponúkni svoju hlavu, keď ho korunujú tŕním. — V mojom kraji sa hovorí: “láska sa odpláca láskou.”

Milujúcemu neujde žiadna maličkosť. Videl som to už u toľkých ľudí: všetky tieto maličkosti sú v skutočnosti veľkou vecou: Láskou!

Miluj Boha aj za tých, čo ho nemilujú: tento duch zadosťučinenia a nápravy ti musí prejsť do krvi.

Ak sa v niektorej chvíli duchovný boj stane ťažším, je to dobrá príležitosť dokázať, že naša láska je skutočná.

Máš istotu, že to bol Boh, kto ti dal jasne poznať, že sa máš vrátiť k najdetinskejším maličkostiam tvojho predchádzajúceho vnútorného života a vytrvať mesiace, či azda roky v hrdinských maličkostiach; za pomoci chladnej, ale rozhodnej vôle (city, ktoré sú pre naše vlastné dobro často spiace) ich plniť z lásky.

Vytrvaj, dobrovoľne a s láskou, hoci si vyprahnutý, v tvojom živote zbožnosti. Nič si nerob z toho, keď sa pristihneš, že počítaš minúty alebo dni, kým sa skončí určitá norma zbožnosti alebo práca, ako keď sa poslabší študent teší na koniec semestra; alebo väzeň, ktorý čaká len na to, kým ho pustia z väzenia, aby sa vrátil na staré chodníčky. — Vytrvaj — opakujem — s účinnou a vytrvalou vôľou, bez toho, že by si čo i len na okamih prestal využívať a túžiť po týchto prostriedkoch zbožnosti.

Ži svoju vieru radostný, spojený s Ježišom Kristom. — Miluj ho opravdivo — naozaj, skutočne! — a staneš sa protagonistom veľkého dobrodružstva Lásky, lebo každý deň budeš zamilovanejší.

Povedz pomaly Učiteľovi: Pane, chcem ti len slúžiť! Chcem len plniť svoje povinnosti a milovať ťa so srdcom zaľúbeného! Daj, aby som pri sebe cítil tvoj pevný krok. Buď mojou jedinou oporou. — Povedz mu to pomaly... a úprimne.

Potrebuješ vnútorný život a formáciu vo viere. Buď na seba náročný! Ty, kresťanský muž a kresťanská žena, musíš byť soľou zeme a svetlom sveta, pretože máš povinnosť dávať príklad so svätou bezostyšnosťou. — Musí ťa poháňať Kristova láska a od okamihu, ako si povedal, že ho budeš nasledovať, si uvedomuješ, že si druhým Kristom. A tak, ako sa soľ neoddeľuje od jedla, ktorému dáva chuť, sa ani ty neoddelíš od svojich blížnych: príbuzných, priateľov, kolegov. — Súčasťou tvojho vnútorného života a tvojej formácie je aj zbožnosť a úsudok Božieho dieťaťa, aby si ochutil všetko jeho prítomnosťou. — Pros Pána, aby si bol vždy tým dobrým korením v živote ostatných.

My kresťania sme s mladistvým duchom prišli prevziať poklad Evanjelia, ktoré je vždy nové, aby sme ho priniesli do všetkých kútov sveta.

Tvojou úlohou je napodobňovať Ježiša Krista a dávať ho spoznať iným prostredníctvom tvojho správania. Nezabúdaj, že Kristus na seba vzal našu prirodzenosť, aby dal všetkým ľuďom účasť na Božom živote, tak, aby sme — zjednotení s ním — ako jednotlivci i ako spoločenstvo žili nebeské prikázania.

Ty ako kresťan sa nemôžeš obracať chrbtom k žiadnej neistote ani potrebe svojich blížnych.

S akou naliehavosťou kázal apoštol Ján “mandatum novum!” — Milujte sa navzájom! — Chcel by som pred vami padnúť na kolená — bez žartov, veď moje srdce po tom naozaj túži — a prosiť vás, aby ste sa navzájom milovali, vzájomne si pomáhali a vedeli si odpustiť. — A preto odhoďte pýchu, buďte súcitní, majte sa radi a vzájomne si pomáhajte modlitbou a úprimným priateľstvom.

Dobrý budeš iba vtedy, ak budeš schopný vidieť cnosti a dobré vlastnosti iných. — A preto, keď budeš musieť niekoho napomenúť, urob tak s láskou, vo vhodnej chvíli, nikoho neponíž... a buď pripravený poučiť sa a polepšiť sa ty sám v tom, v čom naprávaš.

Miluj a praktizuj lásku, bez obmedzení a diskriminácie, pretože to je cnosť, podľa ktorej nás spoznajú ako Kristových učeníkov. — Táto láska ťa však nemôže viesť k tomu — prestala by byť cnosťou! — že oslabíš vieru, zbavíš ju kontúr, ktoré ju definujú a zjednodušíš ju tak, ako sa o to mnohí usilujú — že z nej zostane len nejaké “čosi” bez Božej sily a moci.

S každým vychádzaj, každého sa snaž pochopiť, buď bratom svojich bratov ľudí, vnes lásku tam — ako hovorí španielsky mystik — kde lásky niet, a budeš žať lásku!

Keď máš kritizovať, táto kritika má byť pozitívna, konštruktívna, v duchu spolupráce a nikdy nie za chrbtom dotyčného. — Ak to tak nie je, je to zrada, ohováranie, klebety, možno nactiutŕhanie... a zakaždým nedostatok cti.

Keď vidíš, že Božia sláva a dobro Cirkvi si vyžadujú, aby si hovoril, vtedy nemlč. — Pomysli si: neoplatí sa byť statočným pred Božou tvárou, s výhľadom na večnosť? Nemám čo stratiť, naopak, môžem len mnoho získať. Tak prečo si zbabelý?

Neboli by sme dobrými bratmi našich bratov ľudí, keby sme opustili priamu cestu len preto, že tí, čo nás obklopujú, si zle vysvetľujú naše konanie a nepríjemne naň reagujú.

Tvoja láska k Svätej Cirkvi a tvoja služba v nej nesmie byť závisieť od väčšej či menšej miery osobnej svätosti tých, čo ju tvoria, hoci vrúcne túžime, aby sa všetci usilovali o kresťanskú dokonalosť. — Miluj Kristovu nevestu, tvoju Matku, ktorá je vždy čistá a nepoškvrnená.

Naše úsilie dosiahnuť osobnú svätosť vplýva na svätosť mnohých ľudí i celej Božej Cirkvi.

Buď presvedčený, že ak chceš — akože Boh ťa počuje, miluje a sľubuje ti večnú slávu — pod ochranou všemohúcej ruky tvojho nebeského Otca sa môžeš stať statočným človekom, pripraveným všade vydať svedectvo o jeho láskyplnom pravom učení.

Pánovo pole je úrodné a semeno dobré. A preto, keď sa v tomto našom svete rozhojní kúkoľ, nepochybuj: je to preto, že ľudia, a osobitne kresťania zaspali a prenechali otvorené pole nepriateľovi. — Nenariekaj, že je plané; radšej sa zamysli nad svojím životom.

Poznámka, ktorá ma veľmi zabolela, ti dá určite podnet na zamyslenie: “Vidím jasne nedostatok odporu, alebo jeho neúčinnosť voči hanebným zákonom, pretože hore, dole i v strede spoločnosti je mnoho priemerných ľudí.

Nepriatelia Boha a jeho Cirkvi, hnaní nehasnúcou satanovou nenávisťou, sú aktívni a neúnavne sa organizujú. — S “príkladnou” vytrvalosťou plánujú, podporujú školy, vedenie i agitátorov a zastretým, ale účinným spôsobom propagujú svoje myšlienky; a do domovov i na pracoviskách zasievajú semeno, ktoré má zničiť všetko náboženské. — O čo viac by sme sa my kresťania mali usilovať slúžiť nášmu Bohu vždy v pravde!

Nezamieňaj si vnútorný pokoj s lenivosťou, nedbanlivosťou, pomalosťou v rozhodnutiach alebo pri riešení problémov. — Veď pokoj ide ruka v ruke s usilovnosťou, cnosťou nevyhnutnou pri posudzovaní a včasnom riešení bezodkladných otázok.

Dieťa moje, kde je ten Kristus, ktorého ľudia v tebe hľadajú? V tvojej pýche? V tvojej panovačnosti? V tvojich charakterových “maličkostiach”, ktoré nechceš premôcť? V tej tvojej tvrdohlavosti? Tam je Kristus? Nie! — Samozrejme, je treba si zachovať svoju osobnosť, ale tá tvoja sa má vždy stotožňovať s Kristom.

Poradím ti jedno dobré pravidlo, ako žiť bratskú lásku a ducha služby: veľkoryso sa s ostatnými podeliť o svoje skúsenosti a nerobiť zo seba nenahraditeľného, aby oni mohli dokončiť úlohu, na ktorej pracuješ, počas tvojej neprítomnosti.

Napriek svojim zlým náklonnostiam nesieš zodpovednosť za svätosť, kresťanský život a apoštolskú účinnosť ostatných. — Nie si izolovaným jedincom. Ak sa zastavíš, koľkí sa tiež zastavia a uškodíš im!

Mysli na svoju Matku svätú Cirkev a uvažuj: čo cíti jeden úd, cíti celé telo. — Tvoje telo potrebuje každý z jeho údov, avšak každý úd potrebuje aj celé telo. — Čo keby moja ruka vypovedala svoju činnosť... alebo by mi srdce prestalo biť?

Videl si to jasne: zatiaľ čo toľko ľudí ho nepozná, Boh si vybral teba. Chce, aby si sa stal oporou, základným kameňom, o ktorý sa bude opierať život Cirkvi. — Rozjímaj nad touto skutočnosťou a určite vyvodíš mnoho praktických dôsledkov pre svoj každodenný život. Základný kameň, základy, — možno skryté, bez lesku — musia byť pevné, nerozrušiteľné, pretože na nich stojí stavba; keby také neboli, ostali by opustené.

Keď vieš, že Boh si ťa vyvolil, aby si ako základný kameň spolupôsobil na vykupiteľskom diele — nezabúdaj pritom, že si úbohý bedár — tvoja pokora by ťa mala viesť k tomu, že sa položíš k nohám — do služby — všetkým. To zodpovedá základom stavby. — Základ však musí byť pevný: pre toho, kto má podopierať či povzbudzovať druhých, je pevnosť nevyhnutnou cnosťou. — Ježišu — povedz mu naliehavo — daj, aby som nikdy pre falošnú pokoru nestrácal základnú cnosť mravnej sily. Daj, Bože môj, aby som vedel rozlíšiť zlato od kalu.

Mária, naša Matka a naša nádej: akí bezpeční sa cítime v tvojej blízkosti, hoci všetko by sa triaslo!

Cítiš potrebu obrátiť sa. Pán ťa prosí o viac... a ty mu každý deň dávaš menej!

Skutočne, s každým z nás to bolo ako s Lazárom. Zvolanie “Veni foras!”, poď von!, nás dalo do pohybu. — Aké bolestné je vidieť tých, čo sú ešte mŕtvi a nepoznajú moc Božieho milosrdenstva! — Obnov si svoju svätú radosť, pretože oproti človeku, ktorý sa rozkladá bez Krista, sa dvíha človek, ktorý s ním vstal z mŕtvych.

Pozemské náklonnosti, hoci by aj boli niečím viac než obyčajnou a nečistou žiadostivosťou, v sebe zbyčajne skrývajú istú mieru egoizmu. — No aj tak — bez toho, že by si týmito náklonnosťami, ktoré môžu byť veľmi sväté, pohŕdal, vždy naprav svoj úmysel.

Nehľadaj súcit iných: často je to znakom pýchy alebo márnivosti.

Vždy, keď hovoríš o božských cnostiach viery, nádeje a lásky, mysli na to, že skôr než o nich teoretizovať, sú to cnosti, ktoré treba žiť.

Je v tvojom živote niečo, čo nezodpovedá skutočnosti, že si kresťan a čo ťa vedie k tomu, že sa nechceš očistiť? — Zamysli sa nad tým a zmeň to.

Svedomito skúmaj, ako žiješ. Uvidíš, že si plný chýb, ktoré škodia nielen tebe, ale možno aj tým, čo ťa obklopujú. — Mysli na to, že mikróby nie sú menej nebezpečné ako divé šelmy. A ty tieto chyby kultivuješ tak, ako sa kultivujú mikróby v laboratóriách: svojím nedostatkom pokory, modlitby, neplnením si svojich povinností, nedostatkom sebapoznania... a potom sa od tohto zdroja nakazí okolie. — Potrebuješ dobré každodenné spytovanie svedomia, čo ťa bude viesť ku konkrétnym predsavzatiam polepšiť sa, lebo budeš cítiť skutočnú ľútosť nad svojimi chybami, zanedbaniami a hriechmi.

Všemohúci, všemocný a najsvätejší Boh si vyvolil svoju Matku. — Akú matku by si si vyvolil ty, keby si mal tú možnosť? Myslím, že obaja by sme si vybrali práve tú matku, ktorú máme a naplnili by sme ju všetkými milosťami. Tak to urobil Boh. A preto je hneď po Najsvätejšej Trojici Mária. — Teológovia toto množstvo milostí a vytrhnutie z nástrah diabla logicky vyjadrujú takto: Boh to mohol urobiť, a teda to urobil. Je to veľký dôkaz; najjasnejší dôkaz toho, že Boh už od prvého okamihu obdaril svoju matku všetkými prednosťami. A preto je taká krásna a čistá telom i dušou!