Pesimizmus

S Božou milosťou sa pusť do nemožného a nemožné aj vykonaj… lebo možné urobí každý.

Odmietni svoj pesimizmus a ani netrp pesimistov po svojom boku. — Bohu treba slúžiť s radosťou a odovzdanosťou.

Odlož preč tú ľudskú rozvážnosť, ktorá ťa robí takým opatrným, prepáč, takým zbabelým. — Nebuďme úzkoprsými ľuďmi, nezrelými mužmi a ženami, slepými, bez nadprirodzeného horizontu… Vari pracujeme pre seba? Nie!

— Teda môžeme nebojácne povedať: Ježišu mojej duše, pracujeme pre teba a… odoprieš nám hmotné prostriedky? Dobre vieš, akí sme slabí. A predsa, ani ja by som neodmietol sluhu, ktorý by mi slúžil… — Preto očakávame, sme si istí, že nám dáš všetko potrebné, aby sme ti mohli slúžiť.

Úkon viery: proti Nemu a proti tým, ktorí sú jeho, nič nezmôžu! — Nezabudni na to.

Nevešaj hlavu, vpred! Vpred so svätou tvrdohlavosťou, ktorá sa v duchovnom zmysle nazýva vytrvalosť.

Bože môj: vždy nám dávaš práve to, čo skutočne potrebujeme.

Nie je to stále horšie. — Ibaže teraz máš viac svetla, aby si sa spoznával. Vyhni sa aj najmenšiemu tieňu skleslosti!

Na ceste osobného posväcovania môžeme mať niekedy dojem, že namiesto toho, aby sme napredovali, cúvame; a namiesto zlepšovania sa zhoršujeme. — Pokiaľ existuje vnútorný boj, táto pesimistická myšlienka je iba falošnou ilúziou, klamom, ktorý je treba odmietnuť. — Ostaň pokojný: ak vytrvalo bojuješ, napreduješ a posväcuješ sa na svojej ceste.

Vnútorná vyprahnutosť nie je vlažnosť. Vlažného voda milosti nenapojí, iba po ňom stečie… Naopak, sú zdanlivo vyschnuté plochy, ktorým stačí niekoľko kvapiek dažďa a keď príde čas, zakvitnú a prinesú chutné ovocie. — Kedy sa už konečne presvedčíme, aká dôležitá je poslušnosť Božiemu volaniu v každom okamihu, pretože Boh nás práve tam očakáva!

Buď sväto šibalský: nečakaj, až ti Pán zošle ťažkosti, ale predbehni ho dobrovoľným pokáním. — A potom ich už nebudeš prijímať s rezignáciou — čo je výraz staroby — ale s láskou, čo je prejav večnej mladosti.

Dnes si mal prvýkrát dojem, že je všetko jednoduchšie, že sa všetko rozuzlilo: vidíš vyriešené problémy, ktoré ti robili starosti. Už rozumieš tomu, že tvoje problémy sa vyriešia o to lepšie a rýchlejšie, o čo viac sa odovzdáš do rúk tvojho Boha Otca. — Na čo čakáš, aby si to takto robil stále? — Lebo to by malo byť zmyslom tvojho života ako Božieho dieťaťa.

Obráť sa na Pannu Máriu — Božiu Matku, Dcéru, Nevestu, našu Matku — a pros ju, aby ti od Najsvätejšej Trojice vyprosila viac milostí: milosť viery, nádeje, lásky, ľútosti; aby, keď sa ti bude zdať, že fúka silný, suchý vietor, schopný spáliť kvety, čo kvitnú v duši, aby tie tvoje nespálil… ani kvety tvojich bratov.

Naplň sa vierou a istotou! — Hovorí nám to Pán ústami Jeremiáša: „Orabitis me, et ego exaudiam vos“ — zakaždým, keď sa budete ku mne utiekať, zakaždým, keď sa budete modliť, ja vás vyslyším.

Vo všetkom sa obraciam na teba, Bože môj. Čo by so mnou bolo bez teba, ktorý si mojím Otcom?

Dovoľ mi, aby som ti dal radu skúsenej duše: tvoj život by mal byť neustálou modlitbo. Tvoja modlitba by mala byť naplnená takou dôverou, ako je modlitba dieťaťa.

K Ježišovi priniesli chorého. Pán sa na neho pozrel. Sleduj pozorne scénu a rozjímaj nad jeho slovami: „Confide, fili“ — maj dôveru, synu. — Toto ti hovorí Pán, keď cítiš ťarchu svojich omylov: ver! Najprv viera, potom ochota nechať sa viesť ako chromý: vnútorná a odovzdaná poslušnosť.

Dieťa, svojimi vlastnými silami nezmôžeš v rovine nadprirodzeného nič. Keď si však Božím nástrojom, dosiahneš všetko! „Omnia possum in eo qui me confortat!“ — Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje! — lebo On vo svojej dobrote chce použiť neschopné nástroje, akými sme ty a ja.

Vždy, keď sa modlíš, usiluj sa mať takú vieru, ako mali chorí z Evanjelia. Buď si istý, že Ježiš ťa počúva.

Matka moja! Pozemské matky majú najväčšiu slabosť pre svoje najslabšie, najchorľavejšie, najmenej bystré alebo postihnuté dieťa… — Pani moja, ja viem, že ty si väčšmi matkou ako všetky pozemské matky dohromady! A keďže aj ja som tvoje dieťa… tvoje slabé, choré, chromé, nepekné dieťa…

Chýba nám viera. V deň, keď budeme žiť túto cnosť — dôverujúc Bohu a jeho Matke — budeme odvážni a verní. Boh, ktorý je večne tým istým Bohom, bude konať zázraky našimi rukami. — Daj mi, Ježišu, takúto vieru, po ktorej naozaj túžim! Matka moja a Pani moja, najsvätejšia Panna Mária, vypros mi vieru!

Pevné rozhodnutie: odovzdať sa Ježišovi Kristovi so všetkými svojimi biedami. A to, čo On v každom okamihu chce, fiat!, staň sa!

Nikdy nestrácaj odvahu, pretože Pán je vždy ochotný dať ti potrebnú milosť na nové obrátenie, ktoré potrebuješ, aby si nadpredoval v nadprirodzenom živote.

Nech je pochválený Boh!, vravel si mi po svätej spovedi. A myslel si si: je to, akoby som sa znovu narodil. — Potom si pokojne pokračoval: „Domine, quid me vis facere?“ — Pane, čo chceš, aby som urobil? — A ty sám si vyslovil odpoveď: s tvojou milosťou, navzdory všetkému a všetkým, budem plniť tvoju najsvätejšiu vôľu. „Serviam!“ Budem ti bezvýhradne slúžiť!

Evanjelium rozpráva, že Traja králi, „videntes stellam“, keď znovu uvideli hviezdu, veľmi sa zaradovali. — Áno, synu, prežívali nesmiernu radosť, pretože urobili to, čo mali. A radovali sa z istoty, že dôjdu až ku Kráľovi, ktorý nikdy neopúšťa tých, čo ho hľadajú.

Ak naozaj miluješ Božiu vôľu, potom ani vo chvíľach najväčších otrasov neprestaneš vidieť, že náš nebeský Otec je vždy blízko, veľmi blízko, po tvojom boku, so svojou večnou, nekonečnou láskou.

Keď je panoráma tvojho vnútorného života, tvojej duše tmavá, nechaj sa viesť za ruku, ako to robí slepý. — Pán po čase odmení túto pokoru skloniť hlavu tým, že ti dá opätovné svetlo.

Božie dieťa nemá srach z ničoho a nikoho, no osobitne nie z toho, kto vedie jeho dušu.

Nedojíma ťa, keď niekto povie niečo láskavé o tvojej matke? — Tak je to aj s naším Pánom. Ježiša nemôžeme odlúčiť od jeho Matky.

V okamihoch vyčerpania a odporu sa s dôverou obráť na Pána a povedz mu, čo mu povedal istý náš priateľ: „Ježišu, všetko je na tebe… ešte som ani nezačal bojovať a už som unavený.“ — On ti dá svoju silu.

Keď niet ťažkostí, úloha stratí svoje ľudské aj nadprirodzené čaro. Čo už sa dá zavesiť na klinec pribitý do steny, ktorá nekladie nijaký odpor?

Je priam neuveriteľné, že človek ako ty — čo nič nevie, ako hovoríš — sa odváži klásť prekážky Božej milosti. — To je presne to, čo robíš svojou falošnou pokorou, svojou „objektivitou“ a svojím pesimizmom.

Pane, daj mi milosť zanechať všetko, čo sa týka mojej osoby. Nech nemám viac starostí než je tvoja sláva… jedným slovom, tvoja Láska. Všetko pre Lásku!

„Keď Herodes počul“, že na zem prišiel Kráľ, „rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním.“ — Tak je to každý deň! To isté sa deje aj dnes: pri Božej veľkosti, ktorá sa prejavuje najrozmanitejším spôsobom, nechýbajú ľudia — dokonca aj v pozícii autority — ktorí sú ňou znepokojení. Pretože… Boha úplne nemilujú, pretože to nie sú ľudia, ktorí by ho chceli skutočne nájsť; pretože nechcú poslúchať jeho vnuknutia a sú prekážkou na Božích cestách. — Maj sa na pozore, vytrvalo pracuj, nerob si starosti, hľadaj Pána, modli sa… a On zvíťazí.

Nie si sám. Ani ty a ani ja sa nesmieme cítiť osamotení. O čo menej, keď ideme k Ježišovi cez Máriu, lebo ona je Matka, ktorá nás nikdy neopustí.

Keď sa ti zdá, že ťa Pán opustil, nebuď smutný, ale hľadaj ho ešte horlivejšie! On, ktorý je Láska, ťa nenechá samého. — Maj istotu, že toto jeho „opustenie“ je z lásky, aby si jasne videl, čo v tvojom živote je od teba a čo je od Neho.

Povedal si mi: „Nielenže som neschopný napredovať po ceste, ale aj neschopný dosiahnuť spásu — ja úbohý človek — bez zázraku milosti. Som chladný a čo je ešte horšie, akýsi vlažný. Ako keby som bol len znudeným pozorovateľom vlastného života. Ostanú takéto dni neplodné? — Lenže Mária je mojou Matkou a Ježiš je — odvážim sa to povedať? — mojím Ježišom. A je mnoho svätých ľudí, ktorí sa za mňa práve v tejto chvíli modlia.“ — Odpovedal som ti: „Aj naďalej sa pevne drž ruky svojej Matky a odváž sa Ježišovi povedať, že je tvoj. On vo svojej dobrote dá tvojej duši jasné svetlo.“

Ježišu, nechaj ma samého niesť kríž. Nie, čo to hovorím: budem potrebovať tvoju milosť a tvoju pomoc, ako vo všetkom; ty buď mojím Šimonom z Cyrény. S tebou, môj Bože, sa nebudem báť žiadnej skúšky… — Ale čo ak mojím krížom bude znechutenie alebo smútok? — V takom prípade by som s tebou bol šťastný aj v smútku.

Pokiaľ ťa nestratím, žiadne utrpenie nie je pre mňa skutočným utrpením.

Ježiš nikomu neodoprie útechu, ktorá lieči, potešuje, osvecuje. — Na to by sme ty a ja nemali nikdy zabúdať, aj keď nás ťaží práca alebo protivenstvá.

Nečakaj za svoju prácu od ľudí potlesk. — Ba ešte viac: niekedy nečakaj ani porozumenie od iných osôb alebo inštitúcií, čo takisto pracujú pre Krista. — Hľadaj výlučne Božiu slávu, maj rád všetkých a netráp sa, ak ti ostatní nerozumejú.

Keď sa pred tebou objavia hory prekážok, neporozumenia a intríg, ktoré diabol chce a Pán dopustí, vtedy maj vieru; vieru so skutkami, vieru spolu s obetou a pokorou.

Pri zdanlivej neplodnosti apoštolátu na teba začnú doliehať prvé príznaky záplavy skleslosti, ktorým tvoja viera pevne odoláva… — Uvedomuješ si však, že potrebuješ viac pokornej, živej a činorodej viery. — Ty, ktorý si želáš zdravie duší, volaj ako ten otec chlapca posadnutého diablom: „Domine, adiuva incredulitatem meam!“ Pane, pomôž mojej nevere! — Nepochybuj: ten zázrak sa zopakuje.

Hľa, aká pekná modlitba jedného priateľa, ktorý sa takto modlil za kňaza uväzneného z nenávisti k viere; aj ty ju môžeš často opakovať: „Môj Bože, uteš ho, lebo ho prenasledujú pre teba. Koľkí trpia preto, lebo ti slúžia!“ — Koľko radosti nám dáva spoločenstvo svätých!

Opatrenia niektorých vlád, ktoré chcú vo svojich krajinách usmrtiť vieru, mi pripomínajú, ako dala Veľrada a farizeji zapečatiť Ježišov hrob. — A on, ktorý nebol podriadený nikomu a ničomu, aj napriek týmto prekážkam vstal z mŕtvych!

Riešenie je milovať. Apoštol svätý Ján nám zanechal slová, ktoré sa ma veľmi dotýkajú: „Qui autem timet, non est perfectus in caritate.“ Prekladám ich takmer doslova takto: Kto sa bojí, nevie milovať. — Teda ty, ktorý máš lásku a vieš milovať, sa nesmieš ničoho báť! Vpred!

Boh je s tebou. V tvojej duši v stave milosti prebýva Najsvätejšia Trojica. — A preto, aj napriek svojim úbohostiam, môžeš a musíš byť v neustálom rozhovore s Pánom.

Vždy sa modli. Vždy. — Mal by si cítiť naliehavú potrebu obrátiť sa na Boha po každom tvojom úspechu či neúspechu vo vnútornom živote.

Nech je tvoja modlitba vždy úprimným a skutočným uctievaním Boha.

Keď ťa Pán povolal do Cirkvi, krstom vtlačil do tvojej duše nezmazateľnú pečať: si Božím synom, Božou dcérou. — Nikdy na to nezabudni.

Buď Ježišovi veľmi vďačný, lebo skrze Neho, s Ním a v Ňom sa môžeš nazývať Božím dieťaťom.

Ak sa cítime vyvolenými deťmi nášho nebeského Otca — a to naozaj sme! — ako by sme sa nemali neustále radovať? — Premýšľaj nad tým.

Keď istý kňaz podával Sväté prijímanie, mal sto chutí zvolať: Podávam ti blaženosť!

Nechaj silnieť svoju vieru v Najsvätejšiu Eucharistiu. Aký úžas vzbudzuje táto nevýslovná skutočnosť! Boh je medzi nami, môžeme ho každodenne prijímať a ak chceme, môžeme sa s ním dôverne rozprávať: ako s priateľom, ako s bratom, ako s otcom, ako s Láskou.

Aké nádherné je naše povolanie byť kresťanmi, byť Božími deťmi! Dáva nám to už tu na zemi radosť a pokoj, aké svet nemôže dať.

Daj mi, Pane, takú lásku, akou chceš, aby som ťa miloval.

V to ráno — keď si sa usiloval premôcť záchvev skleslosti, ktorý na teba doliehal, si sa tak ako každý deň snažil intenzívne pomodliť. Tentokrát si sa však naliehavejšie obrátil na svojho anjela strážcu. Hovoril si mu lichôtky a prosil si ho, aby ťa naučil milovať Ježiša aspoň tak, ako ho miluje on. A upokojil si sa.

Modli sa k svojej Matke Márii, k svätému Jozefovi, k tvojmu anjelovi strážnemu… a pros ich, aby hovorili s Pánom a povedali mu všetko to, čo ty vo svojej neohrabanosti nedokážeš vyjadriť.

Naplň sa istotou: lebo našou Matkou je Božia Matka, Najsvätejšia Panna Mária, Kráľovná neba a zeme.

Ježiš sa narodil v betlehemskej jaskyni, ako vraví Písmo, „pretože v hostinci pre nich nebolo miesta.“ — Nevzdialim sa od teologickej pravdy, keď ti poviem, že Ježiš ešte stále hľadá útulok v tvojom srdci.

Pán je na kríži a hovorí: ja trpím, aby moji bratia, ľudia, boli šťastní nielen v nebi, ale — pokiaľ je to možné — aj na zemi, keď plnia vôľu nášho nebeského Otca.

Je pravda, že ty nerobíš nič, že v tvojej duši všetko robí Boh. — Ale predsa, nech to z hľadiska tvojej odpovede na jeho milosť nie je tak.

Upevňuj v sebe cnosť nádeje tak, že budeš — s Božou pomocou a hoci ťa to stojí námahu — vytrvalo a dobre pracovať, s presvedčením, že tvoje úsilie nie je pred Pánom márne.

Keď v tvojom každodennom vnútornom boji, ktorý sa spravidla skladá z mnohých malých bojov, nechýba túžba neustále sa páčiť Bohu, uisťujem ťa: nič sa nestratí!

Pripomínaj si túto skutočnosť: aký dobrý je Pán, ktorý ma vyhľadal, ktorý mi dal poznať túto svätú cestu, aby som bol užitočný, aby som miloval všetkých ľudí a prinášal im pokoj a radosť! — Táta úvaha by sa mala neskôr premietnuť do tvojich predsavzatí.

Vieš, že ti nebude chýbať Božia milosť, lebo On si ťa vyvolil už od večnosti. A keďže toto urobil, poskytne ti všetky prostriedky na to, aby si mu bol verný, ako jeho dieťa. — Kráčaj teda s istotou a snaž sa odpovedať na jeho milosti.

Prosím Božiu Matku, aby nás dobrotivo prijala, aby sa na nás vedela usmiať… a ona sa usmeje. — A navyše tisícnásobne odmení našu veľkodušnosť už tu a zemi: tisícnásobne, o to ju prosím!

Nech je tvoja láska radostná, pevná i nežná, ľudská aj nadprirodzená; srdečná, taká, ktorá vie vždy každého prijať s úprimným úsmevom; ktorá dokáže pochopiť myšlienky a pocity ostatných. — Takto, nežne i pevne zároveň, bez toho, že by si menil svoj spôsob života či ustupoval z učenia viery, dobre prežívaná Kristova láska ti dodá ducha víťaza: každý deň budeš viac túžiť pracovať pre duše.

Synu, zdôrazňoval som ti: v našom úsilí nakaziť naším „bláznovstvom“ ďalších apoštolov určite narazíme aj na „prekážky“. Niektoré sa budú zdať neprekonateľné… avšak: „Inter medium montium pertransibunt aquae“ — prameňom dávaš stekať do potokov, čo tečú pomedzi vrchy: nadprirodzený duch a sila našej horlivosti rozdrvia hory a premôžeme prekážky.

„Môj Bože! Môj Bože! Rovnako si nás miloval a chcel si nás všetkých spojiť skrze Teba, v Tebe a s Tebou, a teraz sme sa všetci rozpŕchli“ — takto si sa sťažoval, keď si sa znovu ocitol sám a bez ľudských prostriedkov. — Pán však okamžite do tvojej duše vložil istotu, že to vyrieši. Povedal si mu: dôverujem ti! — A skutočne, Pán všetko zariadil ešte skôr, dokonalejšie a lepšie, než si čakal.

Je správne, že Otec, Syn a Duch svätý korunovali Máriu ako Kráľovnú a Paniu všetkého stvorenia. — Využívaj túto moc! A s detskou opovážlivosťou sa zúčastni na nebeskej oslave. — Ja korunujem svoju Matku a Božiu Matku iba svojou očistenou úbohosťou, pretože nemám ani cnosti ani drahokamy. — Skús urobiť to isté!

Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Táto kapitola v inom jazyku