Plodnosť

Odpovedz na Božiu lásku vernosťou — ozajstnou vernosťou! Ako dôsledok tejto vernosti odovzdaj ľuďom tú lásku, ktorú si dostal, aby aj oni pocítili radosť zo stretnutia s Bohom.

Môj Pane Ježišu, daj, aby som cítil a odpovedal na tvoju milosť tak, že si úplne vyprázdnim srdce…, aby si ho naplnil ty, môj Priateľ, môj Brat, môj Kráľ, môj Boh, moja Láska!

Ak nebudeš svojou modlitbou, svojou obetou a svojimi skutkami preukazovať svoj neustály záujem o apoštolát, bude to neklamným znakom, že nie si úplne šťastný a ešte musíš rásť vo vernosti. — Kto je šťastný a dobrý, usiluje sa dávať aj iným.

Keď raz naozaj pošliapeš svoje ja a budeš žiť pre druhých, potom sa staneš schopným nástrojom v Božích rukách. — On povolal — a povoláva — svojich učeníkov a prikazuje im: „Ut eatis!“ — Choďte za všetkými ľuďmi!

Rozhodni sa zapáliť svet čistou láskou, aby sa celé ľudstvo stalo šťastným, tým, že sa skutočne priblíži k Bohu. Dokážeš to.

„In modico fidelis!“ — verný v maličkostiach… Tvojou prácou, dieťa moje, nie je len zachraňovať duše, ale ich aj každý deň posväcovať; tým, že dodáš každému okamihu, aj tým zdanlivo najobyčajnejším, záchvev večnosti.

Je nemožné oddeľovať semeno náuky od semena zbožnosti. — Tvoja práca rozsievača náuky sa len vtedy vyhne škodlivým mikróbom, keď budeš zbožný.

Tak, ako sa obrovské množstvo tovární zastaví a zostane stáť, keď vypadne elektrický prúd, tak aj apoštolát prestane byť plodným bez modlitby a umŕtvovania, ktoré pohýňajú Najsvätejšie Kristovo srdce.

Ak si verný podnetom milosti, prinesieš dobré ovocie: ovocie, ktoré pretrvá na Božiu slávu. — Byť svätým znamená byť účinným, hoci svätý účinnosť ani nevidí, ani z nej nezbiera plody.

Čistota úmyslu je v tom, že výlučne a vo všetkom hľadáme Božiu slávu.

Apoštolát — zreteľný prejav duchovného života — je ako neprerušované mávanie krídlami, čo prostredníctvom lásky k Bohu, ktorú do všetkého vkladáme, robí nadprirodzeným každý, veľký či malý detail nášho dňa.

Ktosi používal ako záložku do kníh duchovného čítania pásik papiera, na ktorom bolo veľkým a energickým písmom napísané: „Ure igne Sancti Spiritus!“ — Zapáľ ma ohňom Ducha Svätého! Dalo by sa povedať, že to bolo skôr vyryté, ako napísané. — Vytesaný v tvojej duši, roznietený v tvojich ústach a horiaci v tvojich skutkoch, kresťan, chcel by som zanechať tento Božský oheň.

Buď ako dieťa, ktoré so svätou bezočivosťou „vie“, že mu jeho Boh Otec zosiela vždy to najlepšie. — A preto, aj keď mu chýba to najnutnejšie, netrápi sa. Plné pokoja si povie: ešte mám dosť a Duch Svätý je pri mne.

Denne sa modli za tento úmysel: aby všetci katolíci boli verní a rozhodli sa bojovať o svätosť. — Je to logické! Čo iné by sme mohli želať tým, ktorých máme radi, tým, ktorí sú s nami spojení silným putom viery?

Keď počujem o ľuďoch, ktorí sa odovzdali Bohu a už prestali vášnivo bojovať o svätosť, myslím na to, že keby na tom bolo niečo pravdy, povedie to k veľkému neúspechu v ich životoch.

„Qui sunt isti, qui ut nubes volant, et quasi columbae ad fenestras suas?“ — Kto sú to, čo letia sťa oblaky, ako holuby ku svojim holubincom? — pýta sa prorok. Iný autor pripája: „Oblaky sa vytvárajú z mora alebo riek, vydajú sa na svoju cestu a po rozdielne dlhom kolobehu sa vracajú k svojmu prameňu.“ — A ja dodávam: aj ty by si mal byť ako oblak, ktorý zvlaží svet, aby mohol žiť Kristovým životom… Božské vody zvlažia zem, ktorá bude presiaknutá až do hĺbky… Nepoškvrnené pozemskou špinou stečú do hlbín zeme a z nej vytrysknú krištáľové pramene, naplnia potoky a rieky a uhasia smäd ľudstva. — Potom sa vráť späť do bezpečia, do nekonečného mora, k svojmu Bohu, vo vedomí, že zem, zvlažená nadprirodzeným tokom tvojho apoštolátu a zúrodnená božskými vodami, bude prinášať plody až do skončenia sveta.

Dieťa: obetuj mu aj utrpenie a bolesti iných.

Máš starosti, konflikty pre rôzne príčiny?… Nevidíš, že tak chce tvoj Boh Otec, ktorý je dobrý, a ktorý ťa miluje viac, ako všetky matky na svete môžu milovať svoje deti?

Úprimne skúmaj, ako nasleduješ Učiteľa. Pouvažuj, či tvoja odovzdanosť nie je len formálna a suchá, či tvoja viera nie je bez elánu, či ti nechýba pokora, obeta, alebo skutky; či nie si iba fasáda a či ti nechýba cit pre požiadavky okamihu… jedným slovom, či ti nechýba láska. — V takom prípade sa nečuduj, že nie si účinný. Reaguj okamžite a privolaj si na pomoc svätú Máriu!

Keď si v tiesni, keď ťa trápia malé alebo veľké ťažkosti, vzývaj svojho anjela strážneho, aby ich vyriešil spolu s Ježišom alebo ti poslúžil potrebným spôsobom.

Boh je uprostred tvojej i mojej duše, uprostred duše každého človeka v milosti posväcujúcej. Dôvod: aby rozmnožoval soľ a svetlo a aby sme vedeli rozdávať tieto Božie dary, každý jeden z miesta, kde sa nachádza. — A ako budeme vedieť rozdeliť tieto Božie dary? S pokorou, zbožnosťou, zjednotení s našou Matkou Cirkvou. — Spomínaš si na vinič a ratolesti? Aká plodná je ratolesť spojená s viničom! A aká neplodná, keď sa oddelí, vyschne a odumrie?!

Ježišu, nech sa moje úbohé srdce naplní oceánom tvojej lásky, nech jeho vlnobitie očistí moju dušu a vyplaví z nej všetku biedu… Vlej čisté a horiace vody tvojho srdca do môjho, až kým nebude uspokojená moja túžba milovať ťa a moje srdce už nevydrží brániť sa následkom tohto božského požiaru a pukne — umrie láskou! A táto tvoja láska sa v oživujúcich, nezadržateľných a plodných prameňoch vleje aj do iných sŕdc, ktoré sa budú v kontakte s nimi chvieť vierou a láskou.

Prežívaj svätú omšu! — Táto úvaha milujúceho kňaza ti pomôže: je možné, Bože môj, zúčastňovať sa na svätej omši a nebyť svätý? — A pokračoval: chcem splniť staré predsavzatie a každý deň sa vložiť do rany v hrudi môjho Pána! — Vezmi si príklad!

Koľko dobra a koľko zla môžeš vykonať! — Dobra, ak si pokorný a vieš sa odovzdať s radosťou a duchom obety; dobra tebe samému, tvojim bratom ľuďom, Cirkvi, tej dobrej Matke. — A koľko zla, ak sa necháš viesť svojou pýchou.

Nestaň sa malomeštiakom, lebo ak ťa to postihne, prekážaš, staneš sa príťažou pre apoštolát a hlavne, zarmucuješ Kristovo srdce! — Neprestaň robiť apoštolát, nezanechávaj svoje úsilie pracovať čo najlepšie, nezanedbávaj svoj život zbožnosti. — Ostatné urobí Boh.

S dušami treba niekedy zaobchádzať ako s plameňom v kozube: prehrabať kutáčom, odstrániť škváru, ktorá najviac horí, ale je príčinou, pre ktorú Boží oheň vyhasne.

Poďme k Ježišovi vo svätostánku, aby sme ho spoznali, osvojili si jeho učenie a mohli tak túto duchovnú potravu ponúknuť dušiam.

Keď budeš mať Pána vo svojom srdci a zakúsiš nesmiernu sladkosť jeho lásky, sľúb mu, že sa pousiluješ zmeniť kurz svojho života vo všetkom, čo bude potrebné, aby si ho mohol priniesť tým, ktorí ho nepoznajú a žijú život bez ideálov, a žiaľ, kráčajú po svojich cestách ako zvieratá.

„Kde je dobro a láska, tam je aj Boh“ — zaznieva z liturgického hymnu. K tomu ktosi napísal: „Bratská láska je obrovský a nádherný poklad; nie je to len útecha — tak často potrebná — ale dodáva aj istotu Božej blízkosti a prejavuje sa láskou blížnych a láskou k blížnym.“

Nerob divadlo! Nech Boh pozná tvoj život, lebo svätosť je nenápadná, hoci je plná účinnosti.

Usiluj sa pomáhať nenápadne, bez toho, aby ťa chválili, bez toho, že by ťa niekto videl… takto budeš nenápadne ako soľ korením svojho okolia a vďaka tvojmu kresťanskému zmyslu prispeješ k tomu, že všetko okolo teba bude prirodzené, príjemné a chutné.

Aby náš svet nasledoval Kristovu cestu — jedinú, ktorá stojí za to — musíme žiť v úprimnom priateľstve s ľuďmi, ktorému bude predchádzať úprimné priateľstvo s Bohom.

Často si ma počul hovoriť o apoštoláte „ad fidem.“ — Nezmenil som názor. Aké nádherné pole práce nás čaká v celom svete s tými, ktorí nepoznajú pravú vieru a aj napriek tomu sú šľachetní, veľkodušní a radostní!

Často mám chuť zakričať do ucha toľkým ženám i mužom, v kancelárii či v obchode, v redakcii novín alebo na tribúne, v škole, v dielni, v baniach, na poli, že majú prinášať Krista do každého prostredia, posilnení vnútorným životom a spoločenstvom svätých podľa učenia Apoštola: „Zvelebujte Boha svojím životom a noste ho vždy v sebe.“

My, čo nosíme Kristovu pravdu v srdci, by sme ju mali priniesť aj do sŕdc, myslí a životov ostatných. Opak by bol pohodlnosťou, falošnou taktikou. — Znovu nad tým porozmýšľaj: žiadal ťa Kristus o povolenie vojsť do tvojej duše? — Ponechal ti slobodu nasledovať ho, ale vyhľadal ťa On, pretože sám chcel.

Skutkami služby môžeme Pánovi pripraviť ešte väčší triumf, ako bol jeho príchod do Jeruzalema… Pretože už nebude žiaden Judáš, ani Getsemanská záhrada, ani temná noc… Podarí sa nám zapáliť svet ohňom, ktorý on priniesol na zem!… A svetlo pravdy — náš Ježiš — ožiari mysle ľudí v dni bez konca.

Neľakaj sa! Ty ako kresťan máš právo a povinnosť vyvolať v dušiach uzdravujúcu krízu, aby žili tvárou k Bohu.

Modli sa za celý svet, za ľudí všetkých rás, jazykov a vierovyznaní; za ľudí, ktorí majú o náboženstve len nejasné tušenie, za tých, ktorí neveria. — Táto horlivosť za duše, ktorá je jasným a verným dôkazom, že milujeme Ježiša, spôsobí, že Ježiš príde.

Ako im len žiarili oči, keď počúvali o apoštoláte v ďalekých krajinách! Zdalo sa, že boli pripravení jedným skokom prekonať oceán. To preto, lebo svet je veľmi malý, keď je láska veľká.

Žiadna duša, naozaj žiadna, ti nesmie byť ľahostajná.

Kristov učeník nebude nikdy rozmýšľať takto: „Ja sa budem snažiť byť dobrý a ostatní, ak chcú, nech idú aj do pekla.“ — Takéto správanie nie je ani ľudské, ani zlučiteľné s Božou láskou, ani s láskou k blížnemu.

Ak kresťan pochopí a žije katolicizmus, keď si uvedomí naliehavosť ohlasovať dobrú zvesť spásy všetkým ľuďom, vie — ako nás to učí Apoštol — že sa má stať „všetkým pre všetkých, aby všetkých spasil.“

Svojich bratov, ľudí, máš mať rád natoľko, že dokonca aj ich chyby, pokiaľ nie sú urážkou Boha, sa ti nebudú zdať také veľké. Ak máš rád iba ich dobré vlastnosti, ak nevieš chápať, prepáčiť, odpustiť, si egoista.

Nesmieš ničiť duše svojich bratov nedbalosťou alebo zlým príkladom. — Napriek tvojim zlým náklonnostiam si zodpovedný za kresťanský život svojich blížnych, za ich duchovnú účinnosť, za ich svätosť!

Fyzicky vzdialený, no napriek tomu všetkým veľmi blízky!… — opakoval si šťastne. — Bol si spokojný vďaka spoločenstvu lásky, o ktorom som ti hovoril a ktoré by si mal oživovať bez prestania.

Pýtaš sa ma, čo by si mohol urobiť pre svojho priateľa, aby sa necítil osamelý. — Odpoviem ti to, čo vždy, pretože máme k dispozícii zázračnú zbraň, ktorá všetko vyrieši: modlitbu. Prvoradá je modlitba. A potom preňho urob to, čo by si chcel, aby iní urobili pre teba v podobnej situácii. — Bez toho, že by si ho zahanbil, mu pomôž tak, aby to, čo je preňho ťažké, bolo ľahkým.

Vždy sa vži do rozpoloženia blížneho: potom sa budeš pozerať na problémy či otázky pokojne a bez hnevu, budeš mu rozumieť, odpustíš mu, napravíš ho vo chvíli, keď to bude potrebné, a tak naplníš svet láskou.

Vo veciach viery sa nesmie ustupovať. Nezabúdaj však, že pravdu je možné povedať aj bez urážok.

Ak je to pre dobro tvojho blížneho, nemlč — ale hovor láskavo, bez hnevu, ovládaj sa.

Nemožno komentovať udalosti alebo učenia bez odvolávania sa na ľudí… ktorých nebudeme súdiť. „Qui iudicat Dominus est“ — iba Pán je sudca. — Neznepokojuj sa, ak stretneš niekoho s pokriveným svedomím, kto zo zlého úmyslu alebo z nedostatku súdnosti bude tvoje slová považovať za ohováranie.

Niektorým úbožiakom vadí dobro, ktoré robíš, akoby dobro prestávalo byť dobrom, ak ho nerobia alebo nekontrolujú oni… — Nech pre teba takéto neporozumenie nie je výhovorkou, aby si vo svojej úlohe poľavil. Vtedy pracuj ešte usilovnejšie; ak sa ti tu na zemi nedostáva „potlesku“, o to viac sa tvoja práca bude páčiť nebu.

Niekedy sa stráca päťdesiat percent apoštolskej aktivity vo vnútorných roztržkách, ktoré pramenia z nedostatku lásky, z rečí a klebiet medzi bratmi. Na druhej strane, ďalších dvadsaťpäť percent aktivity sa stratí v budovaní pre apoštolát nepotrebných stavieb. Nepripusťme nikdy ohováranie a nemárnime čas budovaním toľkých apoštolských domov, a tak budú všetci stopercentnými apoštolmi.

Modli sa za kňazov, terajších aj budúcich, aby naozaj milovali svojich bratov ľudí, každý deň viac a bez diskriminácií, a aby sa vedeli stať hodnými ich lásky.

S myšlienkou na kňazov celého sveta mi pomôž modliť sa za plodnosť ich apoštolátov. — Kňaz, brat môj, hovor vždy o Bohu, lebo ak mu patríš, rozhovor s tebou nebude nikdy nudný.

Keď kňaz káže, ohlasuje Krista ukrižovaného, ohlasuje Božie slovo. — V úsilí o spásu duší by sa kňazi mali pred vykonávaním tejto Božej služby pripraviť čo najlepšie. — Laici by ich mali počúvať s mimoriadnou úctou.

Potešil ma komentár o kázni istého kňaza: „Káže celou dušou… a celým telom.“

Apoštolská duša, takto sa modli: Pane, daj, aby som vedel „nútiť“ ľudí a zapáliť všetkých ohňom lásky, ktorý jediný nás má pohýňať v každej činnosti.

My katolíci by sme mali životom kráčať ako apoštoli: s Božím svetlom a s Božou soľou. Bez strachu, prirodzene, no s takým vnútorným životom, v takom spojení s Pánom, že budeme osvecovať, uchovávať pred skazou a temnotou, rozdávať ovocie pokoja a účinnosť kresťanskej náuky.

Rozsievač vyšiel rozsievať. Rozhodil semeno na všetky cesty zeme… — Požehnaná je naša práca: starať sa, aby Božie slovo v každom čase, na každom mieste a za každých okolností zapustilo korene, vyklíčilo a prinieslo úrodu.

„Dominus dabit benignitatem suam et terra nostra dabit fructum suum“ — veď Pán dá požehnanie a svoje plody vydá naša zem. Áno, Božie požehnanie je pôvodom každej dobrej úrody, potrebnou klímou, aby z nášho sveta vzišli svätci a svätice, Boží muži a ženy. — „Dominus dabit benignitatem“ — Pán dá svoje požehnanie. Ale dobre si všimni, že následne hovorí, že očakáva naše plody — tvoje, moje — nie chudorľavé, zakrpatené plody pre nedostatok našej odovzdanosti, ale hojnú úrodu, pretože nás hojne požehnáva.

Tvoje povolanie sa podobá kapsičke, ktorá uchováva semeno. Až príde čas, pukne na mnohých miestach a v rovnakej chvíli.

Uprostred veľkého ľudského davu — zaujímajú nás všetky duše! — máš byť kvasom, aby si s Božou milosťou a svojou odpoveďou na ňu všade na svete pôsobil ako kvas, ktorý dáva chlebu kvalitu, chuť a objem, aby Kristov chlieb mohol živiť ďalšie duše.

Ježišovi nepriatelia — aj podaktorí, čo sa nazývajú jeho priateľmi — v brnení ľudskej vedy a s mečom moci sa z kresťanov smejú tak, ako sa kedysi Filištínec smial Dávidovi a podceňoval ho. — Aj dnes padne tvárou k zemi Goliáš nenávisti, falše, namyslenosti, svetskosti, ľahostajnosti…, a potom toho obra falošných ideológií zraneného zdanlivo slabými zbraňami kresťanského ducha — modlitbou, pokáním a skutkami — vyzlečieme z brnenia bludného učenia a vyzbrojíme svojich blížnych skutočnou vedou: kresťanskou kultúrou a kresťanským spôsobom života.

Na proticirkevných kampaniach sa podieľajú mnohé organizácie — niekedy im dokonca pomáhajú aj tí, čo sa nazývajú dobrými — ktoré mobilizujú ľudí prostredníctvom novín, letákov, plagátov, šepkanej propagandy. Napokon privedú ľudí tam, kam chcú: rovno do pekla. Chceli by z nich mať anonymnú masu, akoby človek nemal dušu… Vzbudzujú súcit. — Ale ľudia majú dušu a treba ich vyrvať z pazúrov týchto organizácií zla a postaviť do služby Bohu.

Značné percento ľudí, ktorí pristupujú ku sviatostiam, číta nemorálnu tlač. — Pokojne a s láskou k Bohu sa musíme modliť a učiť ich, aby nečítali tie čertoviny, za ktoré sa hanbia, a preto hovoria, že ich kupuje niekto z rodiny, hoci tak možno robia sami.

Obraňuj pravdu láskavo a pevne, keď ide o Božie veci. So svätou bezostyšnosťou upozorňuj na omyly: niekedy je to malý úskok, inokedy nenávistné pokúšanie či bezočivá nevedomosť. Spravidla je to však bezmocnosť ľudí, ktorí nevedia tolerovať plodnosť Božieho slova.

Vo chvíľach všeobecného zmätku voláš k Pánovi za duše jeho ľudí a zdá sa ti, akoby ťa nepočul, akoby ťa nechcel počuť. Dokonca si začneš myslieť, že tvoja apoštolská práca je daromná. — Nerob si starosti! Pracuj ďalej s tou istou radosťou, s tým istým oduševnením, s tou istou túžbou. — Dovoľ, aby som ti zopakoval: keď pracujeme pre Boha, nič nie je neplodné!

Dieťa: všetky moria sveta sú naše. Tam, kde je rybolov najťažší, tam je aj najpotrebnejší.

Ako kresťan musíš svojím učením, statočným životom a dobre vykonanou prácou —v zamestnaní, v plnení si svojich povinností — dávať dobrý príklad všetkým, čo ťa obklopujú: príbuzným, priateľom, kolegom, susedom, žiakom… — Nesmieš byť fušer.

Stýkaš sa s Kristom, a preto musíš prinášať plody. — Plody, ktoré nasýtia hladné duše, keď sa k tebe priblížia, v práci, v spoločnosti, v rodinnom prostredí…

Keď si s radosťou a veľkoryso plníš svoje povinnosti, získavaš hojnú Pánovu milosť aj pre ostatných ľudí.

Usiluj sa vnášať do sveta svojho kresťanského ducha, aby v ňom bolo veľa priateľov kríža.

Okrem hojných a účinných milostí ti dal Pán hlavu, ruky a intelektuálne schopnosti, aby si svoj talent zúrodnil. — Boh chce neprestajne robiť zázraky — kriesiť mŕtvych, hluchým vracať sluch, slepým zrak, chromých postaviť na nohy… prostredníctvom tvojej posvätenej profesionálnej práce, ktorá sa premení na zápalnú obetu milú Bohu a užitočnú pre duše.

V deň, keď sa nebudeš usilovať priblížiť druhých k Bohu — ty, čo by si mal vždy byť žeravým uhlíkom — premeníš sa na vyhorené uhlie či hŕbku popola, ktoré odveje vietor. — Musíš prinášať oheň, musíš byť tým, kto zapaľuje, horí, zakladá vatry lásky k Bohu, vernosti a apoštolátu.

Vzývaj Najsvätejšiu Pannu, ustavične ju pros, aby sa vždy prejavila ako tvoja Matka: „Monstra te esse Matrem!“ Nech ti s pomocou milosti svojho Syna osvieti rozum dobrou náukou, naplní srdce láskou a čistotou, aby si kráčal až k Bohu a priviedol mu mnoho duší.

Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Táto kapitola v inom jazyku