Skúška ohňom

Pane, nežiadam od teba, aby si mi vzal náklonnosti, lebo nimi ti môžem slúžiť. Ale očisti ich svojím ohňom.

Keď pozorujeme všetky Božie zázraky a naše ľudské zlyhania, musíme priznať: Ty si pre mňa všetkým; poslúž si mnou ako len chceš! — Potom už žiaden z nás nepocíti samotu.

Veľké tajomstvo svätosti je v tom, že sa čoraz viac podobáme Naňho, ktorý je jediným a milovaniahodným vzorom.

Chcel by si sa modliť, ale nič nevidíš, cítiš sa rozorvaný a vyschnutý. To je cesta: nemysli na seba, naopak, obráť svoj zrak na utrpenie Ježiša Krista, nášho Vykupiteľa. — Buď si istý, že od každého jedného z nás žiada to isté, ako žiadal od svojich troch najmilších apoštolov v Getsemanskej záhrade: „Bdejte a modlite sa.“

Keď otvoríš sväté Evanjelium, mysli na to, že všetko, čo tam čítaš — o Kristových slovách a skutkoch — máš nielenže poznať, ale to aj žiť. Všetko, čo sa tam hovorí, tam bolo kúsok po kúsku dané preto, aby si to prispôsobil konkrétnym podmienkam tvojho života. — Pán nás katolíkov povolal, aby sme ho nasledovali zblízka. Vo svätom texte nájdeš Ježišov život — mal by si tam však nájsť aj svoj vlastný. Tak ako Apoštol, aj ty sa naučíš plný lásky pýtať: „Pane, čo chceš, aby som urobil?“ „Plň Božiu vôľu,“ počuješ jasne vo svojej duši. — Preto každý deň vezmi do ruky Evanjelium, čítaj ho a ži ho ako konkrétnu normu. — Tak to robili svätí.

Ak si naozaj želáš, aby tvoje srdce bolo pevné, poradím ti, aby si sa vložil do jednej z Pánových rán: tak mu budeš nablízku, budeš s ním úzko spojený, budeš cítiť tlkot jeho srdca… a budeš ho nasledovať vo všetkom, čo od teba bude žiadať.

Modlitba je nepochybne útechou tých nás, čo milujeme Ježiša.

Kríž symbolizuje život Kristovho apoštola; so silou a pravdou, ktoré osviežujú dušu i telo, hoci je to niekedy namáhavé a bremeno nás ťaží.

Rozumiem, že z lásky túžiš trpieť s Kristom: ponúknuť tvoje plecia medzi neho a katov, ktorí ho bičujú; tvoju hlavu, nie jeho, pre tŕňovú korunu; tvoje nohy a ruky pre klince… alebo aspoň sprevádzať našu Matku, Svätú Máriu, na Kalváriu a obviniť sa zo svojich hriechov…, trpieť a milovať.

Povedal si mi: predsavzal som si viac oslovovať Ducha Svätého a prosiť o jeho svetlo. — Dobre. Ale nezabúdaj, dieťa moje, že Duch Svätý je ovocím kríža.

Láska, ktorá obšťastňuje dušu, vychádza z bolesti: niet lásky bez odriekania.

Kristus je pribitý na kríži. A ty? … Ešte stále ťa ovládajú tvoje chúťky! Lepšie povedané, si nimi tiež pribitý!

Nebuďme — nemôžeme byť! — zmäkčilými kresťanmi: na tejto zemi musí byť bolesť a kríž.

V našom živote musíme rátať s krížom. Kto s ním neráta, nie je kresťan… a aj tak sa nevyhne stretnutiu so svojím „krížom“, pri ktorom si bude zúfať.

Teraz, keď je kríž skutočný a ťaží, Ježiš vyrieši veci spôsobom, ktorý nás naplní pokojom. Stáva sa naším Šimonom z Cyrény, aby nám uľahčil. — Plný dôvery mu povedz: Pane, čo je to za kríž? Kríž bez kríža. S tvojou pomocou, keďže už viem, že sa mám plne odovzdať tebe, budú odteraz všetky moje kríže také.

Upevni vo svojom srdci dávne predsavzatie jedného priateľa: Pane, hľadám utrpenie, nie divadlo.

Mať kríž znamená mať radosť: znamená to mať teba, Pane!

To, čo robí človeka, či dokonca celú spoločnosť, skutočne nešťastnými, je úporná a sebecká túžba po blahobyte: úsilie odstrániť všetko, čo by tomu prekážalo.

Cesta lásky sa nazýva obeta.

Kríž, svätý kríž, je ťažký. — Na jednej strane sú to moje hriechy. Na strane druhej je to smutná skutočnosť utrpenia našej Matky Cirkvi; ľahostajnosť toľkých katolíkov, čo „chcú, ale vlastne nechcú“; oddelenie od tých, ktorých milujeme, z rôznych motívov; choroby a utrpenie, vlastné i cudzie… — Kríž, svätý kríž, je ťažký. „Fiat, adimpleatur…!“ Nech sa stane, nech sa splní, nech je pochválená a naveky zvelebená nadovšetko spravodlivá a najláskavejšia Božia vôľa vo všetkom! Amen. Amen.

Keď kráčame tadiaľ, kadiaľ kráča Kristus; keď sa nielenže zmierime, ale naša duša prijme kríž — formuje sa podľa kríža; keď milujeme Božiu vôľu; keď milujeme kríž… vtedy a iba vtedy ho nesie On.

Spoj svoju bolesť — vonkajší alebo vnútorný kríž — s Božou vôľou prostredníctvom veľkorysého „fiat“. A naplníš sa radosťou a pokojom.

Neomylné znaky pravého Kristovho kríža: pokoj a hlboký mier, láska ochotná ku každej obeti, veľká účinnosť, ktorá vyviera zo samotného Kristovho prebodnutého boku; a vždy zrejmá radosť: radosť, ktorá vychádza z vedomia, že ten, kto sa skutočne odovzdá, je blízko kríža, a teda aj blízko nášho Pána.

Nikdy neprestaň vidieť a ďakovať Kráľovi za to, že si ťa vyvolil, že v celom tvojom živote poznamenáva tvoje telo a dušu kráľovskou pečaťou svätého kríža.

„Nosím pri sebe malý krížik“, písal jeden náš priateľ, „ktorý zdedil môj otec po smrti svojej matky; už tá ho pravidelne nosila; a ktorého vrchná strana je už ošúchaná od toľkého nosenia a bozkov. Keďže je v takom úbohom a ošúchanom stave, už sa ho asi neodvážim nikomu darovať. Ale aj tak pohľad naň posiľňuje vo mne lásku ku krížu.“

Istý kňaz sa vo chvíľach skľúčenosti takto modlil: „Ježišu, daj mi kríž, aký ty chceš: odteraz ho budem prijímať s radosťou a žehnať bohatým požehnaním svojho kňazstva.“

Netráp sa, keď ťa postihne tvrdý úder, keď pocítiš kríž. Naopak, s veselou tvárou ďakuj Pánovi.

Včera som videl obraz mŕtveho Ježiša, ktorý ma očaroval. Anjel mu s nevysloviteľnou nehou bozkáva ľavú ruku; iný, pri Spasiteľových nohách, drží v ruke klinec vytrhnutý z kríža; a v popredí, chrbtom k nám a s očami upretými na Krista, tretí, malý anjelik plače. — Prosil som Pána, aby mi ten krásny, zbožný obraz niekto daroval. Bol som smutný, keď som sa dozvedel, že istý záujemca, ktorému obraz ukázali, ho odmietol so slovami: „Mŕtvola!“ Pre mňa budeš vždy život.

Pane — vôbec mi nevadí tisíckrát to opakovať — chcem ťa sprevádzať a s tebou aj trpieť, keď si vystavený ponižovaniu a krutostiam utrpenia a kríža.

Stretnúť sa s krížom znamená nájsť Krista.

Ježišu, nech tvoja božská krv preteká mojimi žilami, aby som v každom okamihu žil veľkorysosť kríža.

Modli sa pred mŕtvym Ježišom na kríži, aby Kristov život a smrť boli vzorom a povzbudením v tvojom živote a v tvojej odpovedi na Božiu vôľu.

V čase bolesti a kajúcnosti si spomeň: kríž je znakom Krista Vykupiteľa. Prestal byť znamením nešťastia a stal sa znamením víťazstva.

Nezabúdaj dochutiť svoj pokrm „najchutnejším“ korením umŕtvovania.

Nie je pravým pokáním, ak niekedy robíme veľké skutky kajúcnosti a inokedy žiadne. — Duch pokánia znamená vedieť sa premôcť každý deň a obetovať Bohu veľké aj malé veci z lásky a bez divákov.

Ak spojíme naše malé aj veľké protivenstvá s nesmiernym utrpením Pána, Obete — jedinou obeťou je On! — zvýši sa ich hodnota, stane sa z nich poklad; a potom ochotne a veľkodušne vezmeme na seba Kristov kríž. — A už nebude trápenia, ktoré by sa rýchlo neprekonalo, nebude nič a nikto, kto by nás obral o pokoj a radosť.

Ak chceš byť apoštolom, musíš v sebe nosiť ukrižovaného Krista, tak, ako nás to učí svätý Pavol.

Je to pravda! Svätý kríž nám do života prináša neomylnú istotu, že sme Kristovi.

Kríž nie je trápením, ani nepríjemnosťou, ani trpkosťou… Je svätým drevom, na ktorom víťazí Ježiš Kristus…, a na ktorom víťazíme i my, keď s radosťou a veľkoryso prijímame to, čo nám posiela.

Po svätej oltárnej obete si sa presvedčil, že od tvojej viery a lásky — pokánia, modlitby a skutkov — vo veľkej miere závisí vernosť tvojich blízkych a často aj ich pozemský život. — Požehnaný kríž, ktorý nesie náš Pán Ježiš — a my s ním!

Ó, Ježišu, chcel by som byť plameňom bláznovstva lásky! Chcem, aby moja obyčajná prítomnosť dokázala zapáliť svet v celej jeho šírke neuhasiteľným ohňom. Chcem vedieť, že som tvoj. A potom nech príde kríž… — Nádherná cesta! Trpieť, milovať a veriť.

Keď si chorý, obetuj s láskou svoje utrpenie a ono sa premení na dym kadidla, ktorý bude stúpať na Božiu slávu a posvätí ťa.

Ako Božie dieťa a s pomocou jeho milosti musíš byť silný, bohatý na túžby i skutky. — Nie sme skleníkové rastliny. Žijeme uprostred sveta a mali by sme byť ľuďmi do každého počasia, do zimy aj horúčavy, do dažďa aj búrok…, ale vždy verní Bohu a jeho Cirkvi.

Potupa bolí, aj keď si ochotný prijať ju. — Nečuduj sa: obetuj všetko Bohu.

Urážka ťa veľmi zranila!… To znamená, že príliš ľahko zabúdaš na to, kto si.

Ak sme podľa našej mienky nespravodlivo obvinení, skúmajme pred Bohom svoje konanie „cum gaudio et pace“ — s radostným pokojom, a hoci by išlo o maličkosti, napravme ho, ak nám tak láska radí. — Každý deň bojujme viac o to, aby sme sa stali svätými, a potom nech si ľudia hovoria, čo chcú, vždy keď bude pravdou „beati estis cum… dixerint omne malum adversus vos mentientes propter me“ — Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť.

Raz ktosi povedal — neviem kto ani kde — že víchrica intríg sa strháva proti ľuďom, ktorí vynikajú, tak, ako uragán šľahá najvyššie jedle.

Intrigy, úbohé obvinenia na mieru uliate srdciam, ktoré ich rozširujú, zbabelé našepkávanie… — Žiaľ, opakuje sa to takmer všade: sú ľudia, čo sami nekonajú a ani iným nedovolia, aby konali. — Rozjímaj pomaly nad slovami žalmu: „Bože môj, svojim bratom som sa stal cudzincom a synom svojej matky neznámym. Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú“, — a pokračuj vo svojej práci.

Hoci sú všetci ľudia dobrí, konať dobro bez svätého kríža ohovárania je nemožné.

„In silentio et in spe erit fortitudo vestra“, — v tichosti a dôvere je vaša sila… Tak ubezpečuje Pán svojich. Mlčať a dôverovať: dve základné zbrane vo chvíľach ťažkostí, keď ti ľudia odoprú svoju pomoc. — Utrpenie znášané bez sťažností je meradlom lásky — pozri na trpiaceho a umierajúceho Krista.

Takto sa modlila duša, ktorá chcela byť celá Božia a z lásky k Bohu sa chcela celá odovzdať ľuďom: „Pane, prosím ťa, účinkuj vo mne hriešnom, naprávaj, obmývaj a očisťuj moje úmysly.“

Veľmi na mňa zapôsobila ústupčivosť — zmierlivosť a nezmieriteľnosť — vzdelaného a svätého muža, ktorý hovoril: na všetkom sa zhodnem, okrem urážky Boha.

Premýšľaj o tom, koľko dobra tvojej duši urobili tí, ktorí ti v živote ublížili alebo chceli ublížiť. — Iní ich nazývajú nepriateľmi. Ty však, usilujúc sa napodobniť svätých aspoň v tejto veci, aj preto, lebo si veľmi nevýznamný, aby si mal nepriateľov, nazývaj ich „dobrodincami.“ Zver ich Bohu a po čase ich budeš mať dokonca rád.

Počúvaj ma dobre, dieťa: nestrácaj radosť, keď ťa pokorujú alebo s tebou zle zaobchádzajú, keď sú ľudia z teba pohoršení a je v móde opľúvať ťa, pretože si „omnium peripsema“ — vyvrheľ. — Je to ťažké, veľmi ťažké. Je to tvrdé, až dovtedy, kým sa človek nepriblíži k svätostánku a necíti sa ako blato, ako biedny červ a pravdivo nepovie: „Pane, ak ty nepotrebuješ moju česť, načo by mi bola?“ — Až vtedy spozná Božie dieťa, čo je to šťastie, až v obnaženosti, odovzdanosti, ktorá je odovzdanosťou lásky, no predovšetkým odovzdanosťou umŕtvovania a bolesti.

Dobrí ľudia ťa napádajú? — Diablovo dielo.

Keď stratíš pokoj a začneš byť nervózny, je to, akoby si sa vzdal rozumnosti rozumu. — V takých chvíľach si pripomeň slová Učiteľa Petrovi, ktorý sa začal topiť vo vodách svojho nepokoja a rozrušenosti: „Prečo si pochyboval?“

Poriadok vnesie do tvojho života harmóniu a tým aj vytrvalosť. Poriadok prinesie tvojmu srdcu pokoj a tvojmu správaniu dôstojnosť.

Opisujem nasledujúci text, ktorý môže vrátiť pokoj tvojej duši: „Moja finančná situácia je taká zlá ako nikdy predtým. Avšak nestrácam pokoj. Som si absolútne istý, že Boh, môj, Otec, túto situáciu konečne vyrieši. — Pane, do tvojich veľkorysých rúk chcem vložiť všetky svoje starosti. Naša Matka — tvoja Matka! — tak, ako to urobila v Káne, ti iste pošepkala: už nič nemajú… Ježišu, v teba verím, v teba dúfam, teba milujem. Nechcem nič pre seba; len pre nich.“

Milujem tvoju vôľu. Milujem svätú chudobu, moju veľkú paniu. — A navždy sa zriekam všetkého, čo by sa len trochu odkláňalo od tvojej nadovšetko spravodlivej a láskavej otcovskej vôle.

Duch chudoby, odpútanosti od pozemských vecí robí apoštolát účinnejším.

Nazaret: cesta viery, cesta odpútanosti, kde sa Stvoriteľ podrobil stvoreniam tak, ako svojmu nebeskému Otcovi.

Ježišova reč je vždy rečou lásky… aj vtedy, keď nás napomína alebo dopúšťa utrpenie.

Stotožni sa s Božou vôľou… a protivenstvá prestanú byť protivenstvami.

Boh nás miluje nekonečne viac, než my milujeme seba samých… Nechaj ho teda, nech od teba žiada!

Prijmi bez strachu Božiu vôľu. Sľúb bez zaváhania, že budeš celý svoj život budovať na tom, čo nás učí a čo od nás žiada naša viera. — Takýmto spôsobom si môžeš byť istý, že budeš šťastný aj napriek starostiam a osočovaniu; toto šťastie ťa podnieti milovať svojich blížnych a urobiť ich účastnými na tvojej nadprirodzenej radosti.

Ak prídu protivenstvá, buď si istý, že je to dôkaz otcovskej lásky, ktorou ťa Pán miluje.

Vo vyhni bolesti, ktorá sprevádza životy milujúcich, nás Pán učí, že ten, kto nebojácne kráča v jeho šľapajách, hoci je to ťažké, nájde radosť.

Posilňuj svojho ducha pokáním, aby si nezmalomyseľnel, keď prídu ťažkosti.

Kedy si už konečne zaumieniš stotožniť sa s Kristom, ktorý je život!

Keď chceme vytrvať v nasledovaní Ježiša, musíme byť vnútorne slobodní, ustavične chcieť a neustále používať vlastnú slobodu.

S údivom objavuješ, že v každej jednej z možností polepšiť sa je obsiahnutých mnoho rozličných cieľov… — Sú to rozličné cesty vnútri „cesty“, ktoré vylučujú rutinu a približujú ťa viac k Pánovi. — Veľkoryso ašpiruj na najvyšší cieľ.

Pracuj s pokorou, čo znamená, že najskôr budeš rátať s Božím požehnaním, ktoré ti nebude chýbať. Potom zapoj dobrú vôľu a pracovný plán. Takisto rátaj s ťažkosťami, no nezabúdaj, že jednou z nich vždy bude tvoj nedostatok svätosti. — Budeš dobrým nástrojom, keď sa každý deň budeš usilovať polepšiť.

Zdôveril si sa mi, že si v modlitbe otvoril svoje srdce Pánovi nasledujúcimi slovami: „Pane, myslím na svoje úbohosti, ktoré sa aj napriek tvojim milostiam — bezpochyby z nedostatku mojej odpovede na ňu — zväčšujú. Viem, že mi úplne chýbajú predpoklady na vykonanie poslania, ktoré odo mňa žiadaš. A keď v novinách čítam, koľko vážených, talentovaných a bohatých ľudí hovorí, píše a organizuje aktivity na obranu tvojho kráľovstva… potom sa pozriem na seba a vidím sa taký bezvýznamný, nevedomý a úbohý, jedným slovom, také nič, že by som bol bezradný a zahanbený, keby som nevedel, že ty ma miluješ takého. Ó, Ježišu! Na druhej strane dobre vieš, sa akou nesmiernou radosťou som k tvojim nohám položil svoje ambície… Vieru a lásku: milovať, veriť, trpieť. V tom by som skutočne chcel byť bohatý a múdry, avšak ani bohatší a ani múdrejší, než si mi vo svojom bezhraničnom milosrdenstve určil; pretože všetku moju prestíž a česť chcem využiť na verné plnenie tvojej nadovšetko spravodlivej a najláskavejšej vôle“. — Poradil som ti, aby si nezostal iba pri dobrých úmysloch.

Láska k Bohu nás pozýva statočne niesť kríž… cítiť na pleciach ťarchu celého ľudstva a v podmienkach svojho stavu a povolania plniť jasné a zároveň láskavé zámery Otcovej vôle.

Najväčší blázon, aký kedy bol a bude, je On. Existuje väčšie bláznovstvo než odovzdať sa tak a tomu, komu sa odovzdáva On? — Už aj to by bolo veľa, keby bol chcel medzi nami ostať ako bezbranné dieťa; to by aj zloduchov bolo dojalo a neodvážili by sa mu ublížiť. Jemu sa to však zdalo málo: chcel sa ponížiť viac a darovať sa viac. Tak sa stal pokrmom, chlebom. — Ty Božský blázon! A ako s tebou ľudia zaobchádzajú!… A ja?

Ježišu, tvoja bláznivá láska ma uchvacuje. Si maličký a bezbranný, aby rástli tí, čo ťa prijímajú.

Tvojím cieľom je, aby sa tvoj život stal úplne, totálne eucharistickým.

Rád nazývam svätostánok „väzením lásky.“ — On je tam už dvadsať storočí… dobrovoľne zatvorený, pre mňa, pre teba.

Už si niekedy premýšľal nad tým, ako by si sa pripravil, keby si mohol Pána prijať len jediný krát v živote? — Ďakujme Bohu, že nám tak uľahčuje priblížiť sa k nemu; ďakujme mu však tým, že sa veľmi dobre pripravíme na jeho prijatie.

Povedz Pánovi, že odteraz vždy, keď budeš slúžiť, alebo sa zúčastníš na svätej omši, vždy, keď udelíš alebo prijmeš sviatosť Eucharistie, tak urobíš s pevnou vierou, horúcou láskou, tak, akoby to bolo poslednýkrát v tvojom živote. — A ľutuj svoju niekdajšiu nedbalosť.

Rozumiem tvojej túžbe každodenne prijímať Najsvätejšiu Eucharistiu, pretože ten, kto sa cíti byť Božím dieťaťom, Krista naliehavo potrebuje.

Keď sa zúčastňuješ svätej omše, mysli na to — je to tak! — že sa zúčastňuješ na božskej obete: Kristus sa pre teba vždy nanovo obetuje na oltári.

Keď ho prijímaš, povedz mu: Pane, dúfam v teba, zbožňujem ťa, milujem ťa, rozmnož moju vieru. Buď oporou mojej slabosti, ty, ktorý si bezbranný ostal v Eucharistii, aby si vykúpil slabosť stvorení.

Mali by sme si osvojiť tieto Ježišove slová: „Desiderio desideravi hoc Pascha manducare vobiscum“ — Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka. Nemôžeme lepšie prejaviť všetok náš záujem a lásku k Najsvätejšej sviatosti než svedomitým dodržiavaním aj tých najmenších liturgických slávení, predpísaných múdrosťou Cirkvi. — Okrem lásky by nás k tomu mala viesť aj „potreba“ podobať sa na Ježiša Krista, a to nielen vnútorne, ale aj navonok; keď sa pohybujeme v širokom priestore kresťanského oltára v rytme a harmónii poslušnej svätosti, ktorá sa stotožňuje s vôľou Kristovej nevesty, a teda s Kristovou vôľou.

Pána v Eucharistii máme prijímať tak, ako pozemské hlavy štátov, ba ešte lepšie, s nádherou, leskom, v novom oblečení… — Ak sa ma pýtaš, ako má vyzerať tá čistota, nádhera a lesk, odpoviem ti: čistota všetkých tvojich zmyslov, nádhera tvojich duchovných schopností, každej jednej osobitne, a svetlo v celej tvojej duši.

Buď eucharistickou dušou! — Ak bude stred tvojich myšlienok a nádejí svätostánok, dieťa, aké hojné plody svätosti a apoštolátu!

Sakrálne liturgické predmety by mali byť umelecky náročné. Pritom však platí, že kult nie je pre umenie, ale umenie je pre kult.

Navštevuj často, fyzicky či len v duchu, svätostánok, aby si sa uistil a upokojil. Ale tiež preto, aby si sa cítil milovaný… a sám miloval!

Zopakujem ti slová istého kňaza pre tých, ktorí ho nasledovali v jeho apoštolskom diele: „Keď kontemplujete Svätú hostiu vystavenú v monštrancii na oltári, pozrite sa, aká veľká je Kristova láska a neha. Viem si to vysvetliť, keď myslím na svoju lásku k vám; keby som mohol pracovať ďaleko od vás a súčasne byť s každým jedným z vás, ako veľmi by ma to tešilo! — Kristus to však môže urobiť. Veď on, ktorý nás miluje láskou nekonečne väčšou než sa zmestí do všetkých sŕdc na zemi, ostal s nami, aby sme sa vždy mohli spojiť s jeho Najsvätejším človečenstvom, aby nám pomáhal, aby nás utešil, aby nás posilnil a spravil vernými“.

Nemysli si, že je ľahké urobiť zo života službu. Dobrá vôľa sa musí stať skutkom, pretože ako náš učí Apoštol, „Božie kráľovstvo nespočíva v reči, ale v moci“, pretože nepretržitá pomoc blížnemu nie je možná bez obety.

Buď vždy a vo všetkom solidárny s Cirkvou! — Preto si osvojuj potrebné duchovné a teologické vzdelanie, aby si sa stal človekom s pevným osobným kritériom vo svojich časných záležitostiach, ktorý sa však včas a s pokorou napraví, keď zistí, že sa mýli. — Šľachetná náprava osobných chýb je inak veľmi ľudským aj nadprirodzeným spôsobom uplatňovania osobnej slobody.

Je naliehavou potrebou šíriť svetlo Kristovho učenia. — Formuj sa, naplň sa jasnými myšlienkami a plnosťou kresťanského odkazu, aby si to potom neskôr mohol odovzdať ostatným. — Nečakaj na osobitné Božie osvietenie, ktoré ti nemá prečo dať, keď disponuješ konkrétnymi ľudskými prostriedkami: štúdiom a prácou.

Omyl nielenže zatemňuje rozum, ale rozdeľuje aj vôľu. — Naopak, „veritas liberabit vos“ — pravda vás oslobodí od pút, ktoré vysušujú lásku.

Stretávaš sa s kolegom, ktorý ti sotva povie dobrý deň… škrie ťa to. — Vytrvaj a neodsudzuj ho; možno má dôvody, pre ktoré sa tak správa, rovnako ako ty, aby si sa zaňho každý deň viac modlil.

Ak natoľko lipneš na všetkom pozemskom, ako sa potom môžeš čudovať, že ostatní nie sú anjeli?

Chráň si z lásky svoju svätú čistotu… pretože je oveľa ľahšie uhasiť iskru ako požiar. — Avšak všetka ľudská snaha, umŕtvovanie, žínený pás a pôst, potrebné zbrane — ako málo zmôžu bez teba, Bože môj!

Často si pripomínaj, že spolupôsobíš na duchovnom i ľudskom formovaní ľudí zo svojho okolia, a všetkých duší — až tam dosiahne požehnané spoločenstvo svätých: v každom čase, keď pracuješ alebo oddychuješ; keď sa cítiš veselý alebo máš starosti; keď sa pri práci či na ulici modlíš ako Božie dieťa a pokoj tvojej duše vidno aj navonok; keď vidieť, že si trpel, že si plakal, a predsa sa usmievaš.

Jedna vec je svätý nátlak a celkom iná slepé násilie alebo pomsta.

Učiteľ povedal: kiež by deti svetla vložili do konania dobra rovnakú horlivosť a tvrdohlavosť, ako deti tmy do konania zla. — Nesťažuj sa! Neopak, usiluj sa utopiť zlo v hojnosti dobra.

Láska k blížnemu, ktorá ničí nadprirodzenú účinnosť apoštolátu, je falošná.

Boh potrebuje istých a pevných mužov a ženy, o ktorých sa bude dať oprieť.

Nežijeme pre túto zem, ani pre našu česť, ale pre česť a slávu Božiu, pre službu Bohu: to nás má pohýňať dopredu!

Odkedy náš Pán Ježiš Kristus založil Cirkev, je táto naša Matka neustále prenasledovaná. Možno, že v minulosti sa prenasledovanie dialo otvorene a dnes prebieha v skrytej forme; no dnes rovnako ako včera sa proti Cirkvi neprestáva bojovať. — Akú veľkú povinnosť teda máme žiť každý deň ako zodpovední katolíci!

Skús do svojho života zaviesť nasledujúci recept: „Nepripomínam si, že žijem. Nemyslím na svoje veci, lebo mi na to neostáva čas.“

Neporovnateľná láska našej Matky, Svätej Panny Márie, nám udáva smer: láska až do krajnosti dokonale spĺňajúca Božiu vôľu; úplné zabudnutie na seba samú; spokojnosť s tým, kde ju Boh chce mať. — A preto ani jedno z jej gest nie je bezvýznamné. — Uč sa od nej.