Pán ti dal jasne vidieť tvoju cestu kresťana uprostred sveta. No predsa mi tvrdíš, že častokrát si si so závisťou predstavoval — povedal si mi, že v hĺbke duše to bola pohodlnosť — svoje šťastie v tom, že si neznámy, ktorý nepovšimnutý ostatnými pracuje v najposlednejšom kúte sveta… Boh a ty!

— Popri predstave ísť ako misionár do Japonska ťa teraz láka myšlienka na skrytý život plný odriekania… Keby si sa však pokúsil — za predpokladu, že by si bol oslobodený od iných svätých a prirodzených povinností — „skryť“ v hocijakej rehoľnej inštitúcii bez toho, že by to bolo tvojím povolaním, nebol by si šťastný. — Chýbal by ti pokoj, pretože by si bol plnil svoju vôľu, nie Božiu. — Tvoje „povolanie“ by sa potom nazývalo inak: útek, nie ako plod Božieho vnuknutia, ale rýdzeho ľudského strachu z nadchádzajúceho boja. A to… nie!