Pokračuj v úvahe o vlastnostiach somárika a všimni si, že somár na to, aby niečo zmysluplné urobil, musí sa podriadiť vôli toho, kto ho poháňa… inak by robil iba… somárstva. Zrejme by ho nenapadlo nič lepšie ako váľať sa po zemi, dobehnúť k stajni a iákať. — Ježišu! Aj ty mu povedz: „Ut iumentum factus sum apud te!“ — Urobil si ma svojím osliatkom, neopusť ma! „Et ego semper tecum!“ — A ja budem pri tebe. Veď ma pevne priviazaného putom milosti: „tenuisti manum dexteram meam…“ — držíš ma za ohlávku; „et in voluntate tua deduxisti me…“ — a daj, aby som plnil tvoju vôľu. Budem ťa naveky milovať! — „Et cum gloria suscepisti me!“