V tejto chvíli počúvame slová Písma: čítanie a Evanjelium, svetlá Ducha Svätého, ktorý k nám hovorí ľudskými slovami, aby náš rozum poznal a kontemploval, naša vôľa sa posilnila a naše skutky došli naplnenia. Lebo sme jeden ľud, ktorý vyznáva jednu vieru, jedno Verím; ľud, zhromaždený v jednote Otca, Syna a Ducha Svätého (Sv. Cyprián, De dominica oratione, 23 (PL4,553)).

Pokračujeme liturgiou Eucharistie, prípravou obetných darov: chleba a vína z práce ľudských rúk. Nie je to veľa, ale zato sprevádzané modlitbou: Prijmi nás, Bože, v duchu pokorných a v srdci skrúšených, a naša dnešná obeta nech nájde zaľúbenie v tvojich očiach. A potom znovu prichádza pripomenutie našej úbohosti a túžba, aby všetko, čo sa prednáša Pánovi, bolo rýdze a očistené: Pane, zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu.

Pred malou chvíľou, pred umývaním rúk, sme vzývali Ducha Svätého, prosiac ho, aby požehnal obetu, prinášanú jeho svätému menu. Po očisťovaní sa obraciame k celej Najsvätejšej Trojici, aby prijala obetné dary — Suscipe, Sancta Trinitas —, ktoré predkladáme na pamiatku života, smrti, zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia Krista, ku cti Márie, vždy Panny a ku cti všetkých svätých.

Aby obeta bola na spásu všetkým, kňaz sa modlí: Orate, fratres… — Modlite sa, bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila Bohu Otcu všemohúcemu. Ľud odpovie: Nech Pán prijme obetu z tvojich rúk na chválu a slávu svojho mena, na úžitok nám i celej svätej Cirkvi. Modlite sa, bratia — hoci by sa vás zhromaždilo len niekoľko; hoci by tu bol fyzicky prítomný iba jeden kresťan a hoci by tu bol len sám celebrujúci kňaz —, lebo ktorákoľvek svätá omša je všeobecnou obetou, vykupujúcou ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa (Zj 5, 9).

Vďaka spoločenstvu svätých získavajú všetci kresťania milosti z každej svätej omše, či už sa slávi pred stovkami ľudí, alebo kňazovi asistuje len jeden roztržitý miništrant. Nech je ako chce, pri svätej omši sa zakaždým spája nebo so zemou, aby spolu s Pánovými anjelmi zaznel spev: Sanctus, Sanctus, Sanctus… — Svätý, svätý, svätý…

Keď velebím a chválim Boha, robím to spolu s anjelmi: nepadne mi to zaťažko, lebo pri slávení svätej omše viem, že som nimi obklopený; klaňajú sa Najsvätejšej Trojici. Viem, že tu istým spôsobom zasahuje aj Panna Mária, vďaka jej dôvernému putu s Najsvätejšou Trojicou a aj preto, lebo je Kristovou Matkou podľa tela a krvi: Matkou Ježiša Krista, pravého Boha a pravého človeka. Kristus, ktorý sa počal v lone preblahoslavenej Panny bez prispenia muža, výlučne mocou Ducha Svätého, má tú istú krv ako jeho Matka: a túto krv obetuje vo vykupiteľskej obete na Kalvárii i vo svätej omši.