V oltárnej obete je prítomná celá Najsvätejšia Trojica. Z vôle Otca a za spolupráce Ducha Svätého sa Syn obetuje vo vykupiteľskej obete. Naučme sa stýkať sa s Najsvätejšou Trojicou, s Trojjediným Bohom: s tromi božskými osobami jednej podstaty, lásky a účinného posväcujúceho pôsobenia.

Ihneď po umytí rúk začne kňaz vzývať: Prijmi, Trojjediný Bože, túto obetu, ktorú ti prinášame na pamiatku umučenia, zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia nášho Pána, Ježiša Krista (Rímsky misál, Ofertórium). A v závere svätej omše nasleduje ďalšia modlitba horlivej úcty voči Trojjedinému Bohu: Všemohúci Bože, prijmi pokornú obetu, ktorú ti tvoj nehodný služobník priniesol a nájdi v nej zaľúbenie; prosíme ťa, aby sa skrze tvoje milosrdenstvo stala obetou na odpustenie pre mňa a pre všetkých, za ktorých bola prinesená (Rímsky misál, modlitba pred požehnaním).

Svätá omša — opätovne zdôrazňujem — je úkonom božským, trojičným, nie ľudským. Kňaz, ktorý ju slávi, ju slúži ako Pánom poverený zástupca, prepožičiavajúci svoje telo a svoj hlas; nekoná v svojom mene, ale in persona et in nomine Christi — v osobe a v mene Krista.

Láska Najsvätejšej Trojice k ľuďom spôsobuje, že z prítomnosti Krista v Eucharistii plynú pre Cirkev a celé ľudstvo všetky milosti. Je to obeta, ktorú predpovedal prorok Malachiáš: Lebo od východu slnka až po západ veľké je moje meno medzi národmi a na každom mieste budú obetovať, budú prinášať môjmu menu obetu čistú (Mal 1, 11). Je to Kristova obeta, prinášaná Otcovi za spolupráce Ducha Svätého: obeta nekonečnej hodnoty, zvečňujúca v nás Vykúpenie — niečo, čo obety Starého zákona dosiahnuť nemohli.