81

Zodpovednosť pastierov

V Božej cirkvi je úsilie o stále vytrvalejšiu vernosť Kristovej náuke povinnosťou všetkých. Nik nie je výnimkou. Keby samotní pastieri osobne nebojovali o nadobudnutie citlivosti svedomia, o vernú úctu k dogmám a morálke — tvoriacim depositum fidei (poklad viery) a spoločné dedičstvo —, stali by sa skutočnosťou prorocké slová Ezechiela: Syn človeka, prorokuj proti pastierom Izraela; prorokuj a povedz im, pastierom: Toto hovorí Pán, Jahve: Beda pastierom Izraela, ktorí pásli seba! Či nie stádo pásavajú pastieri? Mlieko ste pojedli, vlnou ste sa obliekli… Slabé ste neposilňovali, choré ste neliečili, ranené ste neobviazali, rozpŕchnuté ste nezavrátili, ani stratené ste nehľadali, ale násilím a hrôzou ste panovali nad nimi (Ez 34, 2-4).

Sú to tvrdé výčitky, no oveľa horšia je urážka Boha, ktorú páchajú, keď dostali príkaz starať sa o duchovné dobro všetkých, a pritom sa spreneverujú dušiam, pripravujú ich o očistnú vodu krstu, ktorá obnovuje dušu; o blahodarný olej birmovania, ktorý ju posilňuje; o súd, ktorý ju zbavuje viny; o pokrm, ktorý jej dáva večný život.

Kedy sa to stáva? Vtedy, keď sa prestane viesť boj pokoja. Kto nebojuje, vystavuje sa nebezpečenstvu rôznych foriem otroctva, ktoré vedia spútať ľudské srdcia: otroctvo výlučne ľudského pohľadu na veci; otroctvo dychtivej túžby po moci a uznaní vo svete; otroctvo samoľúbosti; otroctvo peňazí; otroctvo zmyselnosti…

Ak sa niekedy stane — pretože Boh môže dopustiť túto skúšku —, že narazíte na pastierov nehodných svojho mena, nepohoršujte sa nad nimi. Kristus prisľúbil svojej Cirkvi istú a ustavičnú pomoc, ale nezaručil vernosť tých, ktorí ju tvoria. Nebude im chýbať hojná, štedrá milosť, ak zo svojej strany dajú to málo, čo od nich Boh žiada: pozorne bdieť a s pomocou Božej milosti sa usilovať odstrániť prekážky na ceste k dosiahnutiu svätosti. Ak niet boja, aj ten, čo vyzerá, že je vysoko, môže byť v Božích očiach veľmi nízko. Poznám tvoje skutky — tvoje správanie —; že máš meno, akoby si žil, ale si mŕtvy. Bdej a posilňuj, čo ešte ostalo, a už malo zomrieť. Lebo tvoje skutky nenachádzam dokonalé pred mojím Bohom. Preto si spomeň, ako si prijal a počul, zachovávaj to a rob pokánie (Zj 3, 1-3).

To sú výzvy svätého Jána Apoštola v prvom storočí, adresované človeku, ktorý bol zodpovedný za Cirkev v meste Sardy. Fakt, že u niektorých pastierov môže dôjsť k oslabeniu zmyslu pre zodpovednosť, nie je len moderným fenoménom; objavuje sa už za čias apoštolov, teda v tom istom storočí, keď na zemi žil Ježiš Kristus, náš Pán. A nik sa nemôže cítiť bezpečne, ak prestane bojovať so samým sebou. Nikto sa nemôže spasiť sám. Všetci v Cirkvi potrebujeme konkrétne prostriedky, ktoré nás posilňujú: pokoru, umožňujúcu nám prijať pomoc a radu; umŕtvovania, ktoré pripravia naše srdce, aby v ňom mohol kraľovať Kristus; a štúdium vždy platnej náuky, ktorá nás vedie zachovávať v sebe vieru a šíriť ju ďalej.

Tento bod v inom jazyku