74

Boj – povinnosť lásky a spravodlivosti

Nezdá sa byť takáto reč už staromódnou? Nenahradili ju snáď príležitostné frázy či osobné kapitulácie zaodiate do plášťa pseudovedeckosti? Vari neexistuje tichá dohoda, že skutočnými dobrami sú peniaze, lebo sa za ne dá všetko kúpiť, pozemská moc, ľstivosť, vďaka ktorej sa dá vždy udržať nad hladinou a ľudská múdrosť, ktorá samu seba definuje ako zrelú v domnení, že už prevýšila to posvätné?

Nie som a nikdy som ani nebol pesimista, pretože viera ma učí, že Kristus definitívne zvíťazil a ako dôkaz svojho víťazstva nám dal príkaz, ktorý je súčasne povinnosťou: bojovať. My kresťania máme záväzok lásky, ktorý sme slobodne prijali na základe povolania z Božej milosti: záväzok, ktorý nás pobáda do húževnatého boja, lebo vieme, že sme rovnako krehkí ako ostatní ľudia. Súčasne však nesmieme zabúdať, že ak nasadíme prostriedky, ktoré máme k dispozícii, staneme sa soľou, svetlom a kvasom sveta: budeme Bohu na radosť.

Naše odhodlanie vytrvať v tomto záväzku lásky je okrem iného aj povinnosťou spravodlivosti. A jej podstata, spoločná pre všetkých veriacich, sa konkretizuje v neustálom boji. Celá tradícia Cirkvi považovala kresťanov za milites Christi, Kristových vojakov. Vojakov, ktorí iným prinášajú pokoj, zatiaľ čo neustále bojujú proti vlastným zlým sklonom. Niekedy, kvôli nedostatku nadprirodzeného pohľadu, alebo kvôli praktickým pochybnostiam vo viere, ľudia vôbec nie sú ochotní prijímať život na zemi ako boj. Zlomyseľne nám podsúvajú, že ak sa považujeme za milites Christi, hrozí nám nebezpečenstvo zneužívať vieru na časné ciele násilia a sektárstva. Tento spôsob myslenia je smutným a málo logickým zjednodušením, ktorý zvykne kráčať ruka v ruke s pohodlnosťou a zbabelosťou.

Kresťanskej viere nie je nič väčšmi cudzie než fanatizmus, predstavujúci podivné spojenie svetského a duchovného, nech by sa už uskutočňoval v mene čohokoľvek. Také nebezpečenstvo nehrozí, ak sa pod bojom chápe to, čo nás učí Kristus: boj človeka so sebou samým; neustále obnovované úsilie o väčšiu lásku k Bohu; snaha o vykorenenie egoizmu a službu všetkým ľuďom. Odmietnuť tento zápas — nech už s akoukoľvek výhovorkou — znamená vopred sa považovať za porazeného, zničeného, bez viery, so skleslou dušou, rozmetanou v malých úbohých potešeniach.

Pre kresťana je duchovný boj pred Bohom a pred tvárou všetkých bratov vo viere potrebou, dôsledkom jeho stavu. Preto, ak niekto nebojuje, zrádza Krista a celé jeho mystické Telo, ktorým je Cirkev.

Tento bod v inom jazyku