72

Úcta a láska

Na začiatku nás prekvapil postoj Ježišových učeníkov k slepému od narodenia, lebo odráža jedno nešťastné príslovie: „Zmýšľaj zle a nebudeš ďaleko od pravdy!“ Neskôr, keď lepšie spoznajú Učiteľa, keď si uvedomia, čo znamená byť kresťanom, ich názory vychádzajú z porozumenia.

„V každom človeku, píše svätý Tomáš Akvinský, jestvuje nejaký aspekt, kvôli ktorému ho iní môžu považovať za vyššieho, v zhode so slovami apoštola: v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. (Flp 2,3) Na základe toho si všetci ľudia majú vzájomne preukazovať úctu (Sv. Tomáš Akvinský, Summa theologiae, 2-2, 103)“. Pokora je cnosť, ktorá nám umožňuje pochopiť, že prejavy úcty k osobe — k jej cti, k jej dobrej viere, k jej súkromiu — nie sú iba vonkajšími prejavmi spoločenskej zdvorilosti, ale prvými prejavmi lásky a spravodlivosti.

Kresťanská láska sa neobmedzuje len na materiálnu pomoc ľuďom v núdzi, ale predovšetkým smeruje k úcte a pochopeniu každého jednotlivca ako takého, s jeho neodňateľnou dôstojnosťou človeka a dieťaťa Stvoriteľa. Preto útoky na osobu, na jej povesť a na jej česť vypovedajú o tom, že ten, kto sa ich dopúšťa, nevyznáva alebo nepraktizuje niektoré pravdy našej kresťanskej viery a v každom prípade svedčia o nedostatku naozajstnej lásky k Bohu. „Láska, ktorou milujeme Boha a blížneho, je jedna a tá istá cnosť, pretože dôvod, prečo milujeme blížneho, je práve Boh, a v blížnom vlastne milujeme samotného Boha (Sv. Tomáš Akvinský, Summa theologiae, 2-2, 103)“.

Dúfam, že si z tejto chvíle rozhovoru v Pánovej prítomnosti budeme schopní vyvodiť veľmi konkrétne závery. V prvom rade by to malo byť predsavzatie neposudzovať druhých; neuraziť ich dokonca ani len pochybnosťou; udusiť zlo hojnosťou dobra a v našom okolí rozsievať úprimné spolunažívanie, spravodlivosť a pokoj.

A urobme aj rozhodnutie nebyť nikdy smutní, keď bude naše poctivé správanie inými nesprávne pochopené; keď bude dobro, ktoré sa s neustálou Pánovou pomocou snažíme konať, vysvetľované prekrútene; keď nám neoprávneným posúdením našich zámerov budú pripisovať zlé úmysly, falošnosť a predstieranie. Odpusťme vždy, s úsmevom na perách. Hovorme jasne a bez nevraživosti, ak si myslíme, že nám naše svedomie diktuje hovoriť. A nechajme všetko v rukách nášho Boha Otca, s božským mlčaním — Iesus autem tacebat – ale Ježiš mlčal (Mt 26, 63), aj keby sa jednalo o akokoľvek hrubé a nehanebné osobné útoky. Usilujme sa jedine o to, konať dobré skutky a on sa už postará, aby svietili pred ľuďmi (Mt 5, 16).

Tento bod v inom jazyku