Liečivá masť na oči

Hriech farizejov nespočíval v tom, že nevideli v Kristovi Boha, ale v tom, že sa dobrovoľne uzavreli do seba; že nedovolili Ježišovi, ktorý je svetlo, aby im otvoril oči (Porov. Jn 9, 39-41). Takáto tvrdošijnosť sa potom bezprostredne premieta na živote a vzťahoch s našimi blížnymi. Farizej, ktorý sám seba považuje za svetlo a ktorý nepripustí, aby mu Boh otvoril oči, je ten istý, čo sa k svojmu blížnemu správa povýšenecky a nespravodlivo: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik (Lk 18, 11) – modlí sa. A keď slepý od narodenia nástojí na tom, že sa chce držať pravdy o svojom zázračnom uzdravení, urazia ho: Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?! A vyhnali ho von (Jn 9, 34).

Medzi tými, čo nepoznajú Krista, je veľa čestných ľudí, ktorí sa vďaka základnej ohľaduplnosti dokážu správať s citom: sú úprimní, srdeční, vychovaní. Ak ani oni, ani my nebudeme brániť Kristovi, aby vyliečil slepotu, ktorá ešte stále zakrýva naše oči; ak dovolíme, aby Pán na ne naniesol blato, ktoré sa v jeho rukách mení na liečivú masť, pochopíme časné a vytušíme večné skutočnosti v novom svetle, vo svetle viery: získame čistý pohľad.

Toto je kresťanské povolanie: plnosť lásky, ktorá je trpezlivá, dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží (1 Kor 13, 4-7).

Kristova láska nie je iba náklonnosťou vo vzťahu k blížnemu a neobmedzuje sa len na záľubu v ľudomilnosti. Láska, ktorú Boh vlieva do duše, pretvára zvnútra náš rozum a vôľu: kladie nadprirodzený základ pre priateľstvo a radosť z konania dobra.

Poďme teraz rozjímať nad scénou uzdravenia chromého, ktorú nám rozprávajú Skutky apoštolov. Peter a Ján vystupujú do chrámu a keď prechádzajú popri chrámovej bráne, nájdu tam sedieť človeka, chromého od narodenia. Všetko pripomína oné uzdravenie slepého. Lenže teraz si však už učeníci nemyslia, že nešťastie spôsobili osobné hriechy chromého alebo chyby jeho rodičov. Povedia mu: V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď! (Sk 3, 6). Predtým šírili nepochopenie, teraz milosrdenstvo; predtým nerozvážne posudzovali, teraz v Pánovom mene zázračne uzdravujú. Vidíte, vždy je to Kristus, ktorý ide okolo! Kristus, ktorý je ešte stále tu, ktorý prechádza ulicami a námestiami sveta prostredníctvom svojich učeníkov — kresťanov: vrúcne ho prosím, aby prešiel dušou niektorých z tých vás, ktorí ma v tejto chvíli počúvate.