Nie sú to vymyslené príklady. Som presvedčený, že každá osoba, alebo len trochu známejšia inštitúcia by vedela vymenovať ďalšie príklady. V niektorých oblastiach sa vytvorilo nesprávne zmýšľanie, že verejnosť, národ — nech už to nazveme akokoľvek – má právo poznať a tlmočiť aj tie najintímnejšie podrobnosti zo života iných.

Dovoľte mi teraz pár slov o niečom, čo je veľmi blízke môjmu srdcu. Už vyše tridsať rokov som mnohorakým spôsobom hovoril a písal, že Opus Dei nesleduje žiadne časné ani politické ciele; že medzi ľuďmi všetkých rás, spoločenských podmienok a krajín chce jedine a výlučne šíriť poznanie a praktizovanie Kristovho spasiteľského učenia: prispievať, aby bolo na zemi viac Božej lásky, a vďaka tomu i viac pokoja a spravodlivosti medzi ľuďmi, deťmi jediného Otca.

Tisíce – milióny – ľudí na celom svete to pochopili. Iní, v oveľa menšom počte, z nejakých dôvodov, zdá sa, že nie. A hoci sú môjmu srdcu bližší tí prví, ctím si a milujem aj tých druhých, pretože všetci majú dôstojnosť hodnú úcty a obdivu a všetci sme povolaní k sláve Božích detí.

Nikdy však nechýba určitá sektárska menšina, ktorá nerozumie tomu, čo ja a toľko iných ľudí miluje, a chcela by, aby sme jej to vysvetlili v zhode s ich mentalitou: výlučne politickou, vzdialenou nadprirodzenému chápaniu vecí, usilujúcou sa len a len o vyváženosť záujmov a tlakov skupín. A ak nedostanú vysvetlenie aké si predstavovali, teda mylné a chytrácky prispôsobené ich vlastnému vkusu, budú si aj naďalej myslieť, že nám ide o klamstvo, utajovanie a nekalé plány.

Dovoľte, aby som vám prezradil, že mi takéto prípady nespôsobujú ani smútok, ani starosti. Skôr by som povedal, že ma zakaždým pobavia, teda keby sa dalo povzniesť nad tým, že je to urážka blížneho a donebavolajúci hriech. Som Aragónčan, a už z prirodzenosti svojej povahy milujem úprimnosť: a pociťujem inštinktívny odpor voči všetkému, čo zaváňa tajnostkárstvom. Vždy som sa snažil hovoriť pravdu, bez nadradenosti a pýchy, hoci tí, ktorí očierňovali, boli nevychovaní, arogantní, nepriateľskí a bez najmenšej štipky ľudskosti.

Často mi prichádzala na um odpoveď slepého od narodenia, keď sa ho farizeji už po nevedno koľký krát pýtali, ako sa stal ten zázrak: Už som vám povedal, a nepočuli ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi? (Jn 9, 27).