Božie milosrdenstvo

Dnes sa začína adventné obdobie a je dobre, že sme sa zamysleli nad úskokmi týchto nepriateľov duše: nad nezriadenou zmyselnosťou a pohodlnou ľahkomyseľnosťou; nad nerozvážnosťou rozumu, ktorý sa stavia proti Pánovi; nad nadutou domýšľavosťou, ktorá ničí lásku k Bohu i k stvoreniam. Všetky tieto rozpoloženia duše sú jasnými prekážkami a ich moc znepokojiť je veľká. Preto nás liturgia vyzýva utiekať sa k Božiemu milosrdenstvu: K tebe, Pane, dvíham svoju dušu, tebe dôverujem, Bože môj: Nech nie som zahanbený a nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou (Ž 25²⁴, 1-3) — modlili sme sa v úvodnom speve Svätej omše. A v modlitbe nad obetnými darmi sme ešte dodali: Veď nik, čo dúfa v teba, nebude zahanbený.

Teraz, keď sa blíži čas spásy, je útechou počuť z pier svätého Pavla: Ale keď sa zjavila dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom, spasil nás nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva (Tit 3, 4-5).

Keď začnete listovať vo Svätom písme, odhalíte neustálu prítomnosť Božieho milosrdenstva, ktoré napĺňa zem (Porov. Ž 33³², 5), ktoré sa vzťahuje na všetky jeho deti, super omne carne (Porov. Sir 18, 12), ktoré nás obklopuje (Porov. Ž 32³¹, 10), ktoré nás predchádza (Porov. Ž 59⁵⁸, 11), ktoré sa rozhojňuje, aby nám pomáhalo (Porov. Ž 36³⁵, 6-7), a v ktorom sa neustále utvrdzujeme (Porov. Ž 118¹¹⁷, 2). Boh, milujúci otec, pamätá na nás vo svojom milosrdenstve (Porov. Ž 25²⁴, 7): milosrdenstve láskavom (Porov. Ž 109¹⁰⁸, 21), milosrdenstve krásnom, ako kvapky za veľkého sucha (Sir 35, 26).

Ježiš Kristus zhrňuje a zostručňuje celé dejiny Božieho milosrdenstva do jedinej vety: Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo (Mt 5, 7). A pri inej príležitosti: Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! (Lk 6, 36). Spomedzi mnohých evanjeliových scén nám hlboko utkvel aj obraz vľúdnosti voči cudzoložnici, podobenstvo o márnotratnom synovi, podobenstvo o stratenej ovci, o veriteľovi, ktorému sa odpustil dlh, o vzkriesení z mŕtvych syna naimskej vdovy (Lk 7, 11-17). Koľko spravodlivých dôvodov by sa našlo na vysvetlenie tohto veľkého zázraku! Zomrel jediný syn chudobnej vdovy, ktorý dával zmysel jej životu a ktorý jej mohol byť oporou v starobe. Ale Kristus nerobí zázrak kvôli spravodlivosti, lež zo súcitu, pretože ho vnútorne dojíma ľudské utrpenie.

Akú istotu v nás musí vyvolávať tento Pánov súcit! Ak bude ku mne volať, vypočujem ho, lebo som milosrdný (Ex 22, 27). Je to pozvanie, sľub, ktorý nezostane nesplnený. Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase (Hebr 4, 16). Nepriatelia nášho posväcovania nič nezmôžu, pretože Božie milosrdenstvo nás predchádza; a ak — z vlastnej viny a slabosti — padneme, Pán nám príde na pomoc a zdvihne nás. „Naučil si sa vyvarovať nedbanlivosti, zbavovať sa pýchy, nadobúdať zbožnosť, nebyť väzňom svetských vecí, nedávať prednosť pominuteľnému pred večným. No keďže ľudská slabosť nedokáže kráčať rozhodným krokom v tomto pohyblivom svete, ukázal ti dobrý lekár zároveň aj prostriedok proti dezorientácii a milosrdný sudca ti neodoprel nádej na odpustenie (Sv. Ambróz, Expositio Evangelii secundum Lucam, 7 (PL 15, 1540))“.