Ľuďom, u ktorých sa spomínaná deformácia premenila takmer na druhú prirodzenosť, len ťažko vysvetlíme, že ľudskejšie a pravdivejšie je zmýšľať o blížnych dobre. Svätý Augustín odporúča nasledujúcu radu: „Snažte sa získať cnosti, ktoré podľa vás chýbajú vašim bratom, a potom už nebudete vidieť ich chyby, lebo ich nebudete mať ani vy sami (Sv. Augustín, Enarratio in Psalmum, 30, 2, 7 (PL 36, 243))“. Pre niektorých je však tento spôsob totožný s naivitou; oni sú väčší realisti, viac si zakladajú na úsudku.

Z predsudku urobiac normu pre úsudok, urážajú kohokoľvek ešte predtým, než si vypočujú argumenty. Potom, nezaujato a dobrácky, dajú poškodenému možnosť brániť sa: proti akejkoľvek morálke a právu, keďže namiesto toho, aby sami znášali bremeno skúšky ich predpokladaného omylu, udeľujú nevinnému privilégium môcť si dokázať svoju nevinu.

Nebol by som úprimný, keby som sa vám nepriznal, že predchádzajúce úvahy sú niečím viac ako len nejakým letmým výňatkom z traktátov o práve či morálke. Opierajú sa o skúsenosť, ktorú zažilo nemálo ľudí na vlastnej koži; oni a mnoho iných bolo často a po dlhé roky terčom ohovárania, nactiutŕhania a klebiet. Božia milosť a mierna povaha však spôsobili, že to v nich nezanechalo ani najmenšiu stopu zatrpknutosti. Mihi pro minimo est, ut a vobis iudicer – No mne naozaj málo záleží na tom, či ma súdite vy (1 Kor 4, 3), mohli by povedať spolu so svätým Pavlom. Niekedy, použijúc ľudový výraz, by dodali, že im to bolo úplne ukradnuté. Taká je pravda.

Na druhej strane nemôžem poprieť, že mi spôsobuje zármutok človek, ktorý neprávom napadne dobré meno druhého, lebo nespravodlivý útočník tým ničí sám seba. A trpím aj kvôli toľkým iným ľuďom, ktorí zoči-voči svojvoľným a prehnaným obvineniam nechcú veriť vlastným ušiam; sú zdesení a neveria, že by to bolo vôbec možné. Myslia na to, či to všetko nie je len nočná mora.

Pred niekoľkými dňami sme vo Svätej omši čítali príbeh o Zuzane, čistej žene, ktorá bola dvoma chlipnými starcami nepravdivo obvinená z nemravnosti. Zuzana zakvílila a povedala: Úzkosť ma zviera z každej strany: veď ak to urobím, bude mi to smrťou, ak však neurobím, neuniknem vašim rukám! (Dan 13, 22). Koľkokrát úskoky závistníkov a intrigánov vystavia mnoho čistých ľudí rovnakej situácii! Predloží sa im takáto alternatíva: buď uraziť Pána, alebo nechať očierniť svoje meno. Jediným vznešeným a dôstojným riešením, ktoré je však zároveň krajne bolestným, je rozhodnúť sa ako Zuzana: Ale je pre mňa lepšie bez činu upadnúť do vašich rúk, než zhrešiť pred Pánovou tvárou (Dan 13, 23).