Spolu s mudrcmi prinášame tiež myrhu, obetu, ktorá nikdy nesmie v živote kresťana chýbať. Pripomína nám totiž Pánovo umučenie: na kríži mu dali piť víno zmiešané s myrhou (Porov. Mk 15, 23) a myrhou mu pomazali telo pred jeho pochovaním (Porov Jn 19, 39). Nesmieme si však myslieť, že uvažovaním o potrebe obety a umŕtvovania by sme radostnému sviatku, ktorý dnes slávime, dodávali nejakú známku smútku.

Umŕtvovanie nie je prejav pesimizmu, ani zatrpknutosti. Umŕtvovanie bez lásky nemá žiadnu cenu: preto musíme vyhľadávať také umŕtvovania, ktoré nám umožnia mať správnu nadvládu nad vecami tohto sveta, no bez umŕtvovania tých, čo žijú spolu s nami. Kresťan nemá byť ani cynik, ani nejaký chudák; je to človek, ktorý vie milovať skutkami a pre ktorého je utrpenie skúšobným kameňom jeho lásky.

Musím však znovu pripomenúť, že umŕtvovanie obvykle nespočíva vo veľkých sebezáporoch, ktoré sa aj tak často nevyskytnú, ale v malých sebazapreniach: keď sa usmejeme na toho, kto prichádza nevhod, keď odoprieme telu príjemné, no nadbytočné dobrá, keď si zvykneme vypočuť druhých, keď dobre využívame čas, ktorý nám Boh dáva. A veľa iných drobností, zdanlivo bezvýznamných, ako sú rôzne protivenstvá, ťažkosti či mrzutosti, ktoré nás postretnú v priebehu každého dňa a obvykle bez toho, že by sme ich vyhľadávali.