Ponúkame kadidlo: naše túžby, ktoré vystupujú až k Pánovi; túžby viesť šľachetný život, z ktorého sa bude šíriť bonus odor Christi, Kristova ľúbezná vôňa (Porov. 2 Kor 2, 15). Nechať naše slová a skutky preniknúť touto ľúbeznou vôňou znamená rozsievať okolo seba porozumenie a priateľstvo. Nech náš život sprevádza životy ostatných ľudí, aby nikto nebol opustený alebo sa takým necítil. A naša láska musí byť plná srdečnosti a ľudského tepla.

Takto nás to učí Ježiš Kristus. Ľudstvo od vekov očakávalo príchod Spasiteľa; proroci ho predpovedali storakým spôsobom; a dokonca aj v tých najvzdialenejších kútoch sveta — hoci kvôli hriechu či nevedomosti sa tam značná časť Božieho zjavenia ľuďom mohla stratiť — sa zachoval smäd po Bohu a dychtivá túžba po vykúpení.

Prichádza teda plnosť časov a na splnenie tohto poslania sa neobjaví filozofický génius ako Platón či Sokrates; ani sa na zemi nenastolí vláda nejakého mocného dobyvateľa, ako bol Alexander Veľký. V Betleheme prichádza na svet Dieťa. Je to Vykupiteľ sveta, no skôr než začne hovoriť, miluje skutkami. Neprináša žiaden čarovný liek, lebo vie, že vykúpenie, ktoré ponúka, musí prejsť srdcom človeka. Jeho prvými činmi sú úsmev, detský plač a bezbranný spánok vteleného Boha: aby sme si ho zamilovali, aby sme si ho vedeli vziať do náručia.

Teraz sme nanovo pochopili, čím je vlastne kresťanstvo. Ak kresťan nemiluje skutkami, ako kresťan zlyhal, čo zároveň znamená zlyhať aj ako človek. Nemôžeš myslieť na druhých, akoby to boli len čísla alebo schodíky, po ktorých by si mohol vystúpiť; alebo ako dav, ktorý možno podľa okolností raz velebiť a inokedy zase ponižovať, raz chváliť a potom opäť zaznávať. Mysli na druhých — najskôr na tých, čo sú v tvojej blízkosti — ako na to, čím sú: Božie deti, so všetkou dôstojnosťou tejto nádhernej hodnosti.

Správajme sa teda ako Božie deti k Božím deťom: nech je naša láska láskou obetavou, každodennou, pozostávajúcou z nespočetných drobných prejavov porozumenia, tichej obety, nepovšimnutého sebadarovania. To je bonus odor Christi, Kristova ľúbezná vôňa, ktorá spôsobila, že tí, čo žili spolu s našimi prvými bratmi vo viere, mohli povedať: „Pozrite, ako sa milujú! (Tertulián, Apologeticus, 39 (PL 35, 1732))“.

Nejde tu o nejaký vzdialený ideál. Kresťan nie je ako Tartarín z Tarasconu, ktorý sa snaží loviť levy tam, kde sa nedajú nájsť: na chodbách svojho domu. Vždy chcem hovoriť o každodennom a konkrétnom živote: o posväcovaní práce, o rodinných vzťahoch, o priateľstve. Ak tu nebudeme kresťanmi, tak kde inde nimi budeme? Príjemná vôňa kadidla vychádza z plameňa, v ktorom sa nenápadne spaľuje veľké množstvo zrniek. Ľudia nezacítia bonus odor Christi, keď vzplanie slama, ale až keď budú účinne planúť cnosti: spravodlivosť, spoľahlivosť, vernosť, pochopenie, veľkodušnosť, radosť.