Dobrý pastier, dobrý sprievodca

Ak je teda povolanie to prvé, ak hviezda svieti pred nami, aby nás viedla na ceste Božej lásky, potom nemá význam poddávať sa pochybnostiam, keď ju niekedy nevidíme. V určitých chvíľach nášho vnútorného života — a takmer vždy našou vinou — sa stáva, čo sa stalo počas cesty troch mudrcov: že hviezda zmizne. Už poznáme božskú žiaru nášho povolania, sme presvedčení o jeho definitívnom charaktere, a predsa prach, ktorý pri chôdzi zvírime — naše úbohosti —, môže vytvoriť temný oblak, ktorý nedovoľuje prenikať svetlu.

Čo vtedy robiť? Treba sa riadiť príkladom oných svätých mužov a — pýtať sa. Herodesovi poslúžili poznatky na to, aby postupoval nespravodlivo. Mudrci ich využívajú, aby konali dobro. My kresťania sa nepotrebujeme pýtať Herodesa alebo múdrych tohto sveta. Kristus dal svojej Cirkvi istotu svojej náuky, prúd milostí plynúcich zo sviatostí; a rozhodol, aby boli osoby, ktoré budú usmerňovať, viesť a neustále nám pripomínať cestu. Disponujeme nevyčerpateľným pokladom poznania: Božím slovom, ktoré Cirkev uchováva; Kristovou milosťou, ktorá sa vysluhuje vo sviatostiach; svedectvom a príkladom tých, čo žijú poctivo po našom boku a ktorí svojimi životmi vedeli postaviť cestu vernosti Bohu.

Dovoľte mi radu: Ak by ste niekedy stratili jasnosť svetla, vždy sa utiekajte k dobrému pastierovi. A kto je ten dobrý pastier? Ten, kto vchádza bránou vernosti učeniu Cirkvi; kto sa nespráva ako nájomník, čo opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka a vlk ich trhá arozháňa (Porov. Jn 10, 1-21). Uvedomme si, že Božie slovo nepadne nadarmo; a naliehanie Krista — nevidíš, s akou jemnosťou sa vyjadruje o pastieroch a ovciach, o ovčinci a stáde — je praktickou ukážkou potreby dobrého sprievodcu pre naše duše.

„Keby nebolo zlých pastierov, píše svätý Augustín, on by nám nemusel hovoriť o dobrých. ‚Kto je nájomník? Ten, kto vidí vlka a uteká. Ten, kto hľadá svoju slávu, a nie slávu Kristovu; ten, kto sa neodváži v slobode ducha napomenúť hriešnika. Vlk hrdúsi ovce a diabol zvádza veriaceho na cudzoložstvo. A ty mlčíš a nekarháš. Ty si nájomník; videl si prichádzať vlka, a utiekol si.’ Možno povie: ‚Nie, som tu, neutiekol som.’ No ja mu odpoviem: ‚Utiekol si, pretože si mlčal, a mlčal si, pretože si sa bál’ (Sv. Augustín, In Ioannis Evangelium tractatus, 46, 8 (PL 35, 1732))“.

Svätosť Kristovej nevesty sa prejavovala vždy — a podobne je tomu i dnes — hojnosťou dobrých pastierov. Kresťanská viera, ktorá od nás vyžaduje byť jednoduchými, nás však nevedie k naivite. Sú nájomníci, ktorí mlčia, ale sú aj takí, ktorých slová nepochádzajú od Krista. Preto, ak Pán dopustí, že sa ocitneme v tme, hoci aj v maličkostiach, ak pocítime, že naša viera nie je dosť pevná, hľadajme útočište u dobrého pastiera, u toho, ktorý využije svoje právo a vojde bránou; u toho, ktorý dáva život za druhých a slovom i skutkom dosvedčuje, že je milujúcou dušou: hoci sám možno tiež hriešnik, ale vždy plný dôvery v Kristovo odpustenie a milosrdenstvo.

Ak vás vaše svedomie bude znepokojovať pre nejaký hriech — hoci sa vám nebude zdať ťažký —, ak máte pochybnosti, pristúpte k sviatosti pokánia. Choďte ku kňazovi, ktorý sa o vás skutočne postará, ktorý bude od vás vedieť vyžadovať pevnú vieru, jemnosť duše a pravú kresťanskú statočnosť. V Cirkvi má každý plnú slobodu spovedať sa u ktoréhokoľvek kňaza, čo má príslušné povolenie, ale kresťan, ktorý žije priamočiaro, sa rozhodne — slobodne — pre toho, koho pozná ako dobrého pastiera, a pre toho, kto mu pomôže zdvihnúť pohľad nad seba a vo výšinách uvidieť Pánovu hviezdu.