Ak má byť láska autentická, vyžaduje si vernosť a poctivosť vo všetkých manželských vzťahoch. „Boh, poznamenáva svätý Tomáš Akvinský (Porov. Sv. Tomáš Akvinský, S. Th. I-II, q. 141), pridal k rôznym funkciám ľudského života radosť a potešenie; a kvôli tomu sú tieto dobré ako také. Ak však človek prevracia poriadok vecí a hľadá vzrušenie ako posledný cieľ, pohŕdajúc dobrom i cieľom, ku ktorému sa má ono viazať a podriaďovať, zvrhne a odľudští tak jeho pravú podstatu, a mení ho na hriech alebo príležitosť naň.“

Čistota — nielen obyčajná zdržanlivosť, ale rozhodné „áno“ zamilovanej vôle — je cnosť, ktorá udržuje lásku mladou v ktoromkoľvek životnom stave. Existuje čistota tých, čo už cítia, že sa v nich začína proces dospievania; čistota tých, čo sa pripravujú na manželstvo; čistota tých, ktorých Boh povoláva k celibátu; čistota tých, ktorých si Boh vyvolil pre život v manželstve.

Ako si nespomenúť na silné a jasné slová, ktoré nám zachovala Vulgáta, na radu, ktorú dáva Archanjel Rafael mladému Tobiášovi pred jeho vstupom do manželstva so Sárou? Anjel ho takto napomína: Počúvaj ma a ja ti ukážem, nad akými ľuďmi má zlý duch moc. Sú to tí, ktorí vstupujú do manželstva tak, že vyženú Boha zo seba i zo svojich zmyslov a otročia len svojej chlipnosti ako kone a muly, ktoré nemajú rozum. Nad takými má zlý duch moc (Tob 6, 16-17).

Niet v manželstve čistej, úprimnej a radostnej ľudskej lásky, ak sa nežije cnosť čistoty, ktorá rešpektuje tajomstvo sexuality a podriaďuje ju plodnosti a oddanosti. Nikdy som nehovoril o nečistote a vždy som sa vyhýbal tomu, aby som neupadol do chorobného a nezmyselného komentovania rôznych prípadov, zatiaľ čo o čistote a cudnosti, o radostnom prisvedčení láske som hovoril často — a aj musím hovoriť.

V súvislosti s manželskou čistotou chcem manželov ubezpečiť, že sa nemusia obávať prejavovať si nežnú lásku, ba práve naopak, veď náklonnosť je základom ich rodinného života. To, čo Pán od nich očakáva je, že si budú jeden druhého vážiť a že si budú navzájom verní, že budú jednať s ohľaduplnosťou, prirodzenosťou a skromnosťou. Chcem im tiež povedať, že manželské vzťahy sú dôstojné vtedy, keď sú dôkazom opravdivej lásky, keď sú otvorené plodnosti, deťom.

Uzavretie zdrojov života je zločinom voči darom, ktoré Boh udelil ľudstvu, a tiež jasným prejavom, že k tomuto postoju nevedie človeka láska, ale egoizmus. Vtedy sa všetko vo vzťahu muža a ženy začne zakaľovať, lebo na seba budú hľadieť ako na spoluvinníkov, a to bude vyvolávať nezhody, ktoré — ak manželia v tejto línii zotrvajú — budú skoro vždy nevyliečiteľné.

Keď je v láske prítomná manželská čistota, manželský život je výrazom skutočného kresťanského postoja: muž i žena si rozumejú a prežívajú jednotu. Ak sa však Boží dar sexuality zvrhne, zničí sa dôvernosť a manželia si už nebudú môcť dôstojne pozrieť jeden druhému do očí.

Manželia majú budovať svoje spolužitie na úprimnej a rýdzej láske a na radosti, že priviedli na svet deti, ktoré im Boh umožnil mať. Ak treba, majú sa vedieť vzdať osobného pohodlia a zveriť sa do Božej prozreteľnosti: vytvorenie mnohodetnej rodiny — ak by to bola Božia vôľa — je totiž zárukou šťastia a hojného ovocia, hoci zblúdilí zástancovia žalostného hedonizmu budú tvrdiť opak.