Posvätnosť ľudskej lásky

Šľachetná a čistá láska manželov je svätá vec, ktorú ja ako kňaz oboma rukami žehnám. Kresťanská tradícia často vnímala prítomnosť Krista na svadbe v Káne ako potvrdenie božskej hodnoty manželstva: „Náš Spasiteľ bol na svadbe, píše svätý Cyril Alexandrijský, aby posvätil princíp ľudského rozmnožovania (Sv. Cyril Alexandrijský, Commentarius, In Johannem 2, 1 (PG 73, 223))“.

Manželstvo je sviatosť, ktorá z dvoch tiel robí jedno, ako zreteľne hovorí teológia, a matériou tejto sviatosti sú samotné telá snúbencov. Pán posväcuje a požehnáva lásku muža k žene a lásku ženy k mužovi: ustanovil nielen spojenie ich duší, ale aj ich tiel. Žiaden kresťan, či už je povolaný k manželskému životu alebo nie, to nesmie podceňovať.

Stvoriteľ nás obdaril inteligenciou, ktorá je akoby iskrou Božieho rozumu a ktorá nám spolu so slobodnou vôľou, ďalším Božím darom, umožňuje poznávať a milovať, a vložil do nášho tela schopnosť plodiť, a tým mať účasť na jeho stvoriteľskej moci. Boh si chcel poslúžiť manželskou láskou, aby prišli na svet nové ľudské stvorenia a zväčšilo sa tak telo jeho Cirkvi. Sex nie je nič zahanbujúceho, ale je to Boží dar, ktorý by sa mal čisto podriaďovať životu, láske a plodnosti.

Na tomto základe a v týchto súvislostiach vidí kresťanská náuka sexualitu. Naša viera nepopiera nič z toho, čo je tu na zemi krásne, veľkorysé a opravdivo ľudské. Učí nás, že zásadou nášho žitia by nemala byť egoistická túžba po pôžitku, pretože k pravej láske vedie len sebazaprenie a obeta: Boh si nás zamiloval a pozýva nás, aby sme my milovali jeho i ostatných tak pravdivo a úplne, ako nás on miluje. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho (Mt 10, 39) — napísal zdanlivo paradoxne svätý Matúš vo svojom evanjeliu.

Ľudia, čo sa neustále zaoberajú len sami sebou a hľadajú predovšetkým vlastné uspokojenie, riskujú svoju večnú spásu a už v tomto živote sa nevyhnú tomu, že budú nešťastní a nespokojní. Iba ten, kto zabudne na seba a odovzdá sa Bohu a svojim blížnym — a to platí aj pre manželstvo —, môže byť tu na zemi šťastný, a to šťastím, ktoré je prípravou na nebo i jeho závdavkom.

Na našej pozemskej púti je skúšobným kameňom lásky bolesť. Manželský stav má — obrazne povedané — svoj rub i líce. Na jednej strane radosť z toho, že človek vie, že je milovaný, nadšenie vytvoriť a udržiavať domov, manželská láska, potešenie z pohľadu na to, ako deti rastú. Na druhej strane — bolesti a trápenia, beh času, ktorý stravuje telá a hrozí zatrpknutím pováh, zdanlivá monotónnosť dní, ktoré vyzerajú byť stále rovnaké.

Mal by úbohú predstavu o manželstve a ľudskej láske ten, kto by si myslel, že narážaním na ťažkosti sa láska a šťastie skončia. Práve vtedy, keď city, ktoré oduševňovali týchto ľudí, odkryjú svoju pravú povahu, oddanosť a neha sa takpovediac zakorenia a preukážu sa ako pravá a hlboká láska, mocnejšia než smrť (Porov. Pies 8, 6).