21

Keď sa kresťanovi pripomína, že jeho život nemá iný zmysel než poslušnosť Božej vôli, neznamená to oddeliť ho od ostatných. Práve naopak, príkaz prijatý od Pána navzájom sa milovať tak, ako nás on miloval (Porov. Jn 13, 34-35) je v mnohých prípadoch výzvou žiť bok po boku s ostatnými ľuďmi, žiť rovnako ako ostaní, slúžiť oddane Pánovi vo svete a všetkým dušiam umožniť lepšie spoznať Božiu lásku: a povedať im, že sa otvorili Božie cesty na zemi.

Pán sa v láske k nám neobmedzil len na to, aby nám povedal, že nás miluje — dokázal to aj skutkami. Nezabúdajme, že Kristus vzal na seba ľudské telo, aby nám ukázal, ako sa naučiť prežívať život Božích detí. Spomeňte si na úvod k Skutkom apoštolov od evanjelistu svätého Lukáša: Prinum quidem sermonem feci de omnibus, o Theophile, quae coepit Iesus facere et docere: Milý Teofil, v prvej knihe som rozprával o všetkom, čo Ježiš robil a učil (Sk 1, 1). Prišiel nás učiť, ale učil nás skutkami; prišiel nás učiť, no bol nám vzorom v tom, čo učil, ako Učiteľ nám dal príklad svojím správaním.

Teraz môžeme pred Ježišom — Dieťaťom pokračovať vo svojom osobnom spytovaní svedomia, kladúc si otázky: Sme odhodlaní snažiť sa, aby náš život slúžil ako vzor a príklad pre našich bratov, pre ľudí ako my? Sme rozhodnutí byť druhým Kristom? Len vyznať ústami to nestačí. Pýtam sa seba i každého z vás: Zaslúžiš si ako kresťan, ktorý je povolaný byť druhým Kristom, aby sa o tebe hovorilo, že si prišiel facere et docere — konať vo všetkom ako Božie dieťa, poslušné vôli svojho Otca, a tak viesť duše, aby sa podieľali na dobrých, vznešených božských i ľudských dielach vykúpenia? Žiješ svoj bežný život uprostred sveta, životom Krista?

Konať Božie skutky — to nie je len pekná slovná hračka; je to pozvanie nechať sa stráviť pre lásku. Je potrebné umrieť sebe samému, aby sme sa narodili pre nový život. Pretože takto poslúchal Ježiš: mortem autem crucis. Propter quod et Deus exaltavit illum — až na smrť na kríži. Preto ho Boh povýšil (Flp 2, 8-9). Ak budeme poslušní Božej vôli, kríž bude pre nás zmŕtvychvstaním, povýšením. Krok za krokom sa v nás bude napĺňať Kristov život: bude sa o nás môcť povedať, že v živote sme sa snažili byť dobrými Božími deťmi, že sme ním prešli a robili dobre, napriek našim slabostiam a osobným omylom, nech už boli akokoľvek početné.

A keď príde smrť — a tá príde neúprosne — budeme ju očakávať s radosťou, ako som to videl u toľkých ľudí, ktorí sväto prežívali svoj každodenný život. S radosťou, lebo ak sme napodobňovali Krista v konaní dobra — v poslušnosti a v nesení kríža, i napriek našim biedam — ako Kristus aj vstaneme z mŕtvych: surrexit Dominus vere! — Pán naozaj vstal z mŕtvych! (Lk 24, 34).

Uvážte len: Ježiš, ktorý sa stal dieťaťom, premohol smrť. Ponížením, jednoduchosťou, poslušnosťou; zbožštením obyčajného každodenného života nás stvorení sa Boží Syn stal víťazom.

Toto bolo teda víťazstvom Ježiša Krista. Tým, že zostúpil na našu zem, na úroveň nás, ľudských detí, nás pozdvihol na svoju úroveň — na úroveň Božích detí.

Tento bod v inom jazyku