Dovoľte mi, aby som sa znovu vrátil k tej prostote, k tej jednoduchosti Kristovho života, o ktorej sme už spolu toľkokrát uvažovali. Roky skrytého Pánovho života nemožno považovať za niečo bezvýznamné, ani iba za prípravu na tie, ktoré mali prísť neskôr — roky jeho verejného účinkovania. V roku 1928 som jasne pochopil, že Boh si želá, aby si kresťania brali príklad z celého Pánovho života. Osobitne som videl príklad jeho skrytého života, života bežnej práce uprostred ľudí: Pán chce, aby mnoho duší našlo svoju cestu práve v rokoch jeho tichého a nenápadného života. Poslúchať Božiu vôľu preto vždy znamená vyjsť z nášho egoizmu, v princípe to ale nemá byť dôvod na odtrhnutie sa od normálnych okolností života ľudí, ktorí s nami zdieľajú rovnaký stav, zamestnanie alebo spoločenské postavenie.

Snívam — a ten sen sa už stáva skutočnosťou — o zástupoch Božích detí, posväcujúcich sa vo svojom bežnom občianskom živote a zdieľajúcich túžby, predstavy a námahy spolu s ostatnými ľuďmi. Chcel by som im zakričať túto božskú pravdu: ak zotrvávate uprostred sveta, nie je to preto, že by na vás Boh zabudol, že by vás Pán nebol povolal. Pozval vás, aby ste pokračovali vo vykonávaní pozemských činností a v prežívaní úzkostí tohto sveta. Chce, aby ste vedeli, že vaše ľudské povolanie, vaše zamestnanie a vaše schopnosti nie sú vzdialené jeho božským plánom, ale že on sám ich posvätil ako najmilšiu obetu Otcovi.