Boží anjeli

Ego cogito cogitationes pacis et no afflictionis (Porov. Jer 29, 11), moje myšlienky sú myšlienkami pokoja a nie súženia, hovorí Pán. Buďme ľuďmi pokoja, ľuďmi spravodlivosti, konajme dobro, a Pán pre nás potom nebude sudcom, ale priateľom, bratom, Láskou.

Nech nás na tejto ceste po zemi — radostnej ceste! — sprevádzajú Boží anjeli. Pred narodením nášho Vykupiteľa – píše svätý Gregor Veľký – sme stratili priazeň anjelov. Prvotná vina a naše každodenné hriechy nás vzdialili od ich žiarivej čistoty… Ale od chvíle, keď sme uznali nášho Kráľa, nás anjeli uznávajú za svojich spoluobčanov.

A keďže sa Kráľovi nebies zachcelo vziať na seba naše pozemské telo, anjeli sa už viac nestránia našej úbohosti. Neodvažujú sa považovať za menejcennú svojej túto prirodzenosť, ktorej sa klaňajú, keď ju vidia vyvýšenú nad nich v osobe Kráľa nebies; a už im viac neprekáža považovať človeka za svojho spoločníka (Svätý Gregor Veľký, In Evangelia homiliae, 8, 2 (Pl 76, 1104)).

Mária, svätá Matka nášho Kráľa, Kráľovná našich sŕdc, sa o nás stará tak, ako to vie len ona. Matka ľútostivá, trón milosti, prosíme ťa, aby sme zo svojho života a zo života tých, ktorí nás obklopujú, dokázali verš po verši skladať prostú báseň lásky, quasi flumen pacis, ako rieku pokoja. Lebo ty si nevyčerpateľné more milosrdenstva: Všetky rieky tečú do mora, a more sa nepreplňuje (Porov. Kaz 1, 7).