A že mnoho ľudí sa oddáva neprávostiam? Áno, ale Pán nalieha: Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy a do vlastníctva celú zem. Budeš nad nimi panovať žezlom železným a rozbiješ ich jak hrnce hlinené (Ž 2, 8-9). Sú to veľké sľuby a sú od Boha — nemôžeme ich zľahčovať. Nie nadarmo je Kristus Vykupiteľom sveta a zvrchovane kraľuje po pravici Otca. Je to hrozná predpoveď toho, čo čaká každého, keď sa život pominie — a on sa pominie —, čo čaká všetkých na konci čias, ak ich srdce zatvrdne v zlobe a beznádeji.

No Boh, ktorý môže vždy zvíťaziť, nás chce radšej presvedčiť: A teraz, králi pochopte: dajte si povedať, pozemskí vladári. V bázni slúžte Pánovi a s chvením sa mu klaňajte. Podvoľte sa zákonu: žeby sa nerozhneval a vy by ste zahynuli na ceste, lebo sa rýchlo rozhorčí (Ž 2, 10-12). Kristus je Pán, je Kráľ. A my vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovi, Boh splnil ich deťom, keď nám vzkriesil Ježiša, ako je aj v druhom žalme napísané: „Ty si môj Syn. Ja som ťa dnes splodil“ (…).

Nech je vám teda známe, bratia, že skrze neho sa vám zvestuje odpustenie hriechov. Od všetkého, od čoho vás nemohol ospravedlniť Mojžišov zákon, v ňom je ospravedlnený každý, kto verí. Dajte si teda pozor, aby neprišlo, čo sa hovorí u Prorokov: „Pozrite, pohŕdači, čudujte sa a zahyňte, lebo za vašich dní vykonám skutok, dielo, ktorému neuveríte, keď vám bude o ňom niekto rozprávať (Sk 13, 32-33; 38-41)“.

To je dielo spásy, kraľovanie Krista v dušiach, prejav Božieho milosrdenstva. Šťastní sú všetci, čo sa spoliehajú na neho (Ž 2, 13). My kresťania máme právo zvelebovať Kristov kráľovský majestát, pretože hoci je veľa nespravodlivosti, a hoci mnohí netúžia po tomto kraľovaní lásky, predsa sa v týchto ľudských dejinách, ktoré sú dejiskom zla, postupne odvíja aj dielo večnej spásy.