Kristus na vrchole všetkých ľudských snáh

Dá sa to uskutočniť, nie je to len nejaký márny sen. Keby sme sa len my ľudia rozhodli živiť vo svojich srdciach Božiu lásku! Kristus, náš Pán, bol ukrižovaný a z vyvýšenia na kríži vykúpil svet, obnovil pokoj medzi Bohom a ľuďmi. Ježiš Kristus nám všetkým pripomína: et ego, si exaltatus fuero a terra, omnia traham ad meipsum (Jn 12, 32): a ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe —, ak ma položíte na vrchol všetkých pozemských činností, ak si budete plniť povinnosti každého okamihu, ak budete mojimi svedkami v tom, čo sa zdá byť významné, a aj v tom, čo sa zdá byť bezvýznamné, omnia traham ad meipsum, všetko pritiahnem k sebe. Moje kráľovstvo medzi vami sa stane skutočnosťou.

Kristovi, nášmu Pánovi, naďalej záleží na šírení diela spásy medzi ľuďmi a v celom stvorenstve, v tomto našom svete, ktorý je dobrý, pretože dobrý vyšiel z Božích rúk. Bola to Adamova neposlušnosť a hriech ľudskej pýchy, čo narušilo božskú harmóniu stvorenia.

Ale Boh Otec, keď nadišla plnosť časov, poslal svojho Jednorodeného Syna, ktorý — pôsobením Ducha Svätého — prijal telo z Márie vždy Panny, aby obnovil pokoj, a aby sme vykúpením človeka z hriechu adoptionem filiorum reciperemus (Gal 4, 5), boli prijatí za Božích synov, schopných účasti na Božej intimite: a aby tak tento nový človek, táto nová ratolesť Božích detí (Porov. Rim 6, 4-5), mohol oslobodiť celý vesmír od neporiadku, obnoviť všetko v Kristovi (Porov. Ef 1, 9-10), ktorý všetko zmieril s Bohom (Porov. Kol 1, 20).

K tomuto sú povolaní kresťania, toto je naša apoštolská úloha a túžba, majúca stravovať našu dušu: dosiahnuť, aby sa Kristovo kráľovstvo stalo skutočnosťou, aby už nebola nenávisť a krutosť, aby sme svetu prinášali silný a utišujúci balzam lásky. Prosme dnes nášho kráľa, aby z nás urobil pokorných a horlivých spolupracovníkov na Božom úmysle zjednocovať to, čo človek rozbil, doviesť do cieľa to, čo zblúdilo a obnovovať harmóniu celého stvorenstva.

Prijať kresťanskú vieru znamená zaviazať sa k pokračovaniu v Ježišovom poslaní medzi ľuďmi. Musíme byť — každý z nás — alter Christus, ipse Christus, druhý Kristus, samotný Kristus. Len tak sa budeme môcť pustiť do tohto veľkého, nesmierneho a nekonečného podujatia: posväcovať zvnútra všetky časné štruktúry a vnášať do nich kvas Vykúpenia.

Nikdy nehovorím o politike. Nemyslím si, že poslaním kresťanov na zemi by malo byť vytvorenie nejakého politicko—náboženského prúdu. Bolo by to bláznovstvo, aj keby za tým bol dobrý úmysel vnášať Kristovho ducha do všetkých oblastí ľudskej činnosti. To, čo treba zveriť Bohu, je srdce každého človeka bez ohľadu na to, kým je. Preto sa snažme hovoriť s každým kresťanom tak, aby na mieste, na ktorom sa nachádza — a v okolnostiach, ktoré nezávisia len od jeho postavenia v Cirkvi či v občianskom živote, ale sú dôsledkom meniacich sa dejinných udalostí — dokázal príkladom a slovom vydávať svedectvo viery, ktorú vyznáva.

Kresťan žije vo svete plným právom, pretože je človekom. Ak dovolí, aby v jeho srdci prebýval Kristus a aby tam Kristus kraľoval, potom sa vo všetkých jeho ľudských záležitostiach bude — a to veľmi výrazne — prejavovať vykupiteľská účinnosť Pána. Nie je pritom dôležité, či jeho práca je — ako sa hovorí — vznešená alebo nízka, pretože ľudský vrchol môže byť v Božích očiach nízkosťou, a to, čo nazývame nízkym alebo skromným, môže byť kresťanským vrcholom svätosti a služby.