Kraľovať službou

Ak dovolíme Kristovi, aby kraľoval v našej duši, nestaneme sa panovačnými, ale budeme služobníkmi všetkých ľudí. Služba — ako rád mám to slovo! Slúžiť môjmu Kráľovi a kvôli nemu všetkým tým, ktorí boli vykúpení jeho krvou. Keby sme tak my kresťania vedeli slúžiť! Zverme Pánovi naše odhodlanie naučiť sa plniť túto úlohu služby, lebo len službou budeme môcť spoznať a milovať Krista, dávať ho poznať aj iným a dosiahnuť, aby ho aj iní milovali.

A ako ho ukážeme iným dušiam? Príkladom. Vydávajme o ňom svedectvo našou dobrovoľnou službou Kristovi vo všetkých našich činnostiach, pretože on je Pánom všetkých skutočností nášho života, a je jediným a konečným zmyslom našej existencie. Potom, čo prinesieme toto svedectvo príkladom, budeme môcť poučiť aj slovom, a náukou. Takto to robil Kristus: coepit facere et docere (Sk 1, 1), najskôr učil skutkami, potom svojím božským kázaním.

Slúžiť iným ľuďom pre Krista si vyžaduje byť veľmi ľudskými. Ak v našom živote tento aspekt ľudskosti chýba, Boh na ňom nič nevybuduje, pretože on obyčajne nestavia na neporiadku, sebectve a povýšenectve. Musíme vedieť všetkých ospravedlňovať, musíme vedieť všetkým prepáčiť. Nespravodlivé nenazveme spravodlivým, o urážke Boha nebudeme hovoriť, že to nie je urážka Boha, a zlo nenazveme dobrom. Na zlo však nebudeme odpovedať iným zlom, ale jasným učením a dobrým skutkom: zlo utopíme v hojnosti dobra (Porov. Rim 12, 21). Tak bude Kristus kraľovať v našich dušiach a v dušiach ľudí žijúcich v našej blízkosti.

Niektorí ľudia sa pokúšajú budovať pokoj vo svete bez toho, aby vložili Božiu lásku do svojich vlastných sŕdc, bez toho, aby z lásky k Bohu slúžili ostatným. Ako je vôbec možné takto uskutočňovať šírenie pokoja? Kristov pokoj je pokoj Kristovho kráľovstva: a kráľovstvo nášho Pána musí mať základ v túžbe po svätosti, v pokornej ochote prijímať milosť, v rozhodnom presadzovaní spravodlivosti, v Božskom plytvaní láskou.