Jediný recept: osobná svätosť

Najlepšou cestou, ako nikdy nestratiť apoštolskú odvahu a účinnú túžbu slúžiť všetkým ľuďom, nie je nič iné, ako plnosť života viery, nádeje a lásky; jedným slovom, svätosť. Nepoznám žiaden iný recept, než je tento: osobná svätosť.

Dnes v spojení s celou Cirkvou slávime víťazstvo Matky, Dcéry a Nevesty Boha. A ako sme sa počas Veľkej noci radovali zo Zmŕtvychvstania Pána na tretí deň po jeho smrti, aj dnes prežívame radosť, pretože Mária, ktorá potom ako sprevádzala Ježiša z Betlehema až na kríž, je teraz s telom i dušou spolu s ním a teší sa vo večnej sláve. Toto je tajomstvo božskej ekonómie spásy: Panna Mária, majúca plnú účasť na diele našej spásy, musela zblízka sledovať všetky kroky svojho Syna: betlehemskú chudobu, skrytý život obyčajnej práce v Nazarete, prejav Božej moci v Káne Galilejskej, urážky a utrpenie umučenia, božskú obetu na kríži, večnú blaženosť v raji.

Toto všetko sa bezprostredne dotýka aj nás, pretože tento nadprirodzený sled udalostí má byť aj našou cestou. Mária nám ukazuje, že je to cesta schodná, a že je to cesta istá. Ona šla po tejto ceste nasledovania Krista pred nami a oslávenie našej Matky znamená pevnú nádej aj pre našu vlastnú spásu: preto ju nazývame spes nostra a causa nostrae laetitiae, naša nádej a príčina našej radosti.

Nikdy nesmieme stratiť nádej, že sa staneme svätými, že prijmeme Božie volanie, že vytrváme až do konca. Boh, ktorý v nás začal dielo posväcovania, ho aj dokončí (Porov. Flp 1, 6). Pretože, ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!? (Rim 8, 31-32).

Počas dnešnej slávnosti nás všetko zvoláva k radosti. Pevná nádej na naše osobné posvätenie je Božím darom; lenže človek nemôže ostať pasívny. Spomeňte si na Kristove slová: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma (Lk 9, 23). Vidíte? Kríž každý deň. Nulla dies sine cruce! Žiaden deň bez kríža! Žiaden deň, kedy by sme neniesli Pánov kríž, kedy by sme neprijímali jeho jarmo. Preto by som vám nechcel prestať pripomínať, že radosť zmŕtvychvstania je dôsledkom bolesti kríža.

No nebojte sa, pretože sám Pán nám povedal: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké (Mt 11, 28-30). Poďte – komentuje to ďalej svätý Ján Zlatoústy –, nie preto aby ste skladali účty, ale aby ste boli oslobodení od svojich hriechov; poďte, pretože ja nepotrebujem slávu, ktorú by ste mi mohli poskytnúť, potrebujem vašu spásu… Nebojte sa, keď počujete hovoriť o jarme, pretože je príjemné; nebojte sa, keď hovorím o bremene, pretože je ľahké (Sv. Ján Zlatoústy, In Matthaeum homiliae, 37, 2 (PG 57, 414)).

Cesta nášho osobného posväcovania prechádza každý deň okolo kríža: nie je to však cesta smutná, pretože nám pomáha sám Kristus, a v jeho spoločnosti niet miesta pre smútok. In laetitia, nulla dies sine cruce! — rád zvyknem opakovať. S dušou plnou radosti, ani jeden deň bez kríža!