Škola modlitby

Pán vám určite umožnil odhaliť mnohé ďalšie črty vernej odpovede Najsvätejšej Panny, ktoré sa nám samy osebe ponúkajú za vzor hodný nasledovania. Sú nimi jej čistota, jej pokora, jej pevnosť, jej veľkodušnosť, jej vernosť… Chcel by som však hovoriť o jednom aspekte, ktorý zahŕňa aj tie ostatné, pretože vytvára nevyhnutné prostredie pre duchovný rast. Je to život modlitby.

Ak máme využiť milosť, ktorú nám dnes naša Matka ponúka, ak máme byť v každej chvíli schopní odpovedať na vnuknutia Ducha Svätého, pastiera našich duší, musíme byť vážne rozhodnutí stýkať sa s Bohom. Nemôžeme sa skrývať v anonymite; ak vnútorný život nie je osobným stretávaním sa s Bohom, v podstate neexistuje. Povrchnosť nie je kresťanská. Dopustiť v našom asketickom živote rutinu znamená podpísať kontemplatívnej duši úmrtný list. Boh nás hľadá každého osobne, a každý z nás musí aj osobne odpovedať: Tu som, Pane, volal si ma! (1 Sam 3, 5).

Všetci vieme, že modlitba je rozhovor s Bohom. Možno sa však niekto opýta: rozhovor, ale o čom? Nuž o čom inom, ako o Božích veciach, a o tých, čo vypĺňajú naše dni? O narodení Ježiša, o jeho putovaní po zemi, o jeho skrytom živote a o jeho kázaní, o jeho zázrakoch, o jeho vykupiteľskom utrpení, o jeho kríži a jeho zmŕtvychvstaní. A v prítomnosti Trojjediného Boha, keď je našou prostredníčkou Preblahoslavená Panna Mária, naším orodovníkom svätý Jozef, náš Otec a Pán — ktorého si tak veľmi ctím a milujem —, budeme hovoriť o svojej každodennej práci, o rodine, o našich priateľských vzťahoch, o veľkých plánoch ako aj o všedných maličkostiach.

Témy do modlitby mi poskytuje môj vlastný život. Aspoň ja to tak robím. A pohľad na životnú situáciu potom prirodzeným spôsobom vyústi do pevného a rozhodného predsavzatia zmeniť sa, polepšiť sa, byť poddajnejší voči Božej láske. Predsavzatie úprimné a konkrétne. A nesmie pritom chýbať ani prosba, naliehavá no súčasne plná dôvery, aby nás Duch Svätý neopúšťal, lebo veď Ty, Bože, si moje útočište (Ž 42, 2).

Sme bežní kresťania a pracujeme v najrôznejších profesiách, všetka naša činnosť prebieha zabehaným tempom, všetko sa rozvíja predvídateľným spôsobom. Dni sa nám zdajú byť rovnaké, niekedy dokonca monotónne… Nuž áno; lenže tento spôsob života, zdanlivo taký všedný, má svoju božskú hodnotu, je niečím, čo Boha zaujíma, pretože Kristus sa chcel vteliť do našich záležitosti a zvnútra oživovať aj tie najmenej významné činnosti.

Táto myšlienka je nadprirodzenou, jasnou a neomylnou skutočnosťou; nie je to nejaká utešujúca úvaha na povzbudenie tých nás, ktorí nedokážeme zapísať svoje mená do zlatej knihy histórie. Krista zaujíma práve tá práca, ktorú máme vykonávať — či už je to raz alebo tisíckrát — v kancelárii, v továrni, v dielni, v škole, na poli, pri fyzickom alebo duševnom povolaní. Zaujíma ho tiež naša skrytá obeta, keď napríklad nevylievame žlč z našej zlej nálady na ostatných.

Vráťte sa k týmto myšlienkam vo svojej modlitbe a využite túto príležitosť na to, aby ste Ježišovi povedali, že ho zbožňujete, že budete kontemplatívnymi dušami uprostred sveta, v pouličnom ruchu, všade. To je prvá lekcia v škole dôverného vzťahu s Ježišom. V tejto škole je najlepšou učiteľkou Mária, pretože Božia Matka si vždy zachovávala postoj viery a nadprirodzeného pohľadu na všetko, čo sa okolo nej dialo: zachovávala všetky slová vo svojom srdci (Lk 2, 51).

Prosme dnes Svätú Pannu Máriu, aby z nás urobila kontemplatívne duše, aby nás naučila rozoznávať tie neustále volania, akými Pán klope na dvere nášho srdca. Prosme ju: ty si priniesla na svet Ježiša, ktorý nám zjavuje lásku nášho Boha Otca; pomôž nám nachádzať ho v záležitostiach každého dňa; pohni náš rozum a vôľu, aby sme boli schopní počúvať Boží hlas, podnet milosti.