Tajomstvo tichej obety

No všimnite si, že hoci Boh chcel povýšiť svoju Matku, je isté aj to, že počas svojho pozemského života nebola Mária ušetrená ani bolesti, ani únavy z práce, ani temnoty vo viere. Spomeňte si na tú ženu zo zástupu, ktorá v jednej chvíli začala volať na chválu a slávu Ježiša: Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval (Lk 11, 27). A Pán jej odpovedal: Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho (Lk 11, 28). Bola to pocta jeho Matke, jej fiat (Lk 1, 38), jej prostému a odovzdanému nech sa stane, naplnenému až do posledných dôsledkov, ktoré sa neprejavovalo v okázalých činoch, ale v skrytej a tichej obeti každého jedného dňa.

Rozjímaním nad týmito pravdami môžeme o čosi viac preniknúť do Božej logiky; uvedomujeme si, že nadprirodzená hodnota nášho života nezávisí na uskutočnení hrdinských skutkov, ktoré si niekedy predstavujeme, ale vo vernom prijímaní Božej vôle, vo veľkodušnej ochote k drobným, každodenným obetám.

Aby sme mohli byť Boží, aby sme mohli byť ako Boh, musíme byť najskôr veľmi ľudskí, v Božej prítomnosti žiť svoj život obyčajných ľudí a túto zdanlivú malosť posväcovať. Tak žila aj Mária. Ona, milostiplná, tá, v ktorej Boh našiel zaľúbenie, ktorá je vyvýšená nad anjelov a svätých — žila normálnym životom. Mária je stvorením ako my, so srdcom, aké je aj to naše, schopným tešiť sa a radovať, trpieť i plakať. Predtým, ako jej Gabriel oznámil Božiu vôľu, Mária nevie, že bola od večnosti vyvolená za Matku Mesiáša. Samu seba pokladá za plnú poníženosti (Porov. Lk 1, 48), a preto následne s hlbokou pokorou uznáva, že jej veľké veci urobil ten, ktorý je Všemohúci (Porov. Lk 1, 49).

Máriina čistota, pokora a veľkodušnosť kontrastujú s našou úbohosťou a sebectvom. Je logické, že keď si toto uvedomíme, pocítime potrebu ju nasledovať; sme Božie stvorenia, tak ako aj ona, a stačí, keď sa budeme snažiť byť verní, aby aj v nás mohol Pán urobiť veľké veci. Naša malosť nebude prekážkou, pretože Boh si volí to, čo je málo hodnotné, aby tak ešte viac zažiarila sila jeho lásky (Porov. 1 Kor 1, 27-29).