Ak sa nebudeme učiť od Ježiša, nikdy nebudeme vedieť milovať. Ak by sme sa podobne ako niektorí ľudia domnievali, že zachovať si čisté srdce, hodné Boha, je možné len tak, že ho neznečistíme a nepomiešame s ľudskými citmi, logickým dôsledkom by bolo, že by sme boli necitliví voči utrpeniu druhých. Boli by sme schopní len akejsi oficiálnej charity, suchej a bez duše, nie však skutočnej lásky Ježiša Krista, ktorá je láskavá a ľudsky teplá. Preto neschvaľujem tie pomýlené teórie, ktoré sú len smutnými výhovorkami slúžiacimi na zvedenie ľudských sŕdc, ich odlúčenie od Boha a ich privedenie k zlým príležitostiam a do zatratenia.

V dnešný sviatok by sme mali prosiť Pána, aby nám dal dobré srdce, schopné súcitu s ľudským utrpením, schopné pochopiť, že na trápenia, ktoré sprevádzajú a neraz aj sužujú človeka na tomto svete, je skutočným balzamom láska, láska k blížnemu. Všetky ostatné útechy sotva poslúžia len ako dočasná úľava, aby sa sebou neskôr zanechali trpkosť a beznádej.

Ak teda chceme druhým pomáhať, musíme ich milovať — a to zdôrazňujem — láskou, ktorá sa prejavuje v porozumení, obetavosti, náklonnosti a dobrovoľnej pokore. Tak pochopíme, prečo sa Pán rozhodol zhrnúť celý Zákon do tohto dvojitého prikázania, ktoré je v skutočnosti prikázaním jediným: milovať Boha a milovať blížneho, celým naším srdcom (Porov. Mt 22, 40).

Možno si teraz pomyslíte, že niekedy my, kresťania — nie tí druhí: ty a ja — zabúdame aj na to najzákladnejšie plnenie tohto záväzku. Možno si spomeniete na toľké nespravodlivosti, ktoré sa nenaprávajú, na neprávosti, ktorými sa nikto nezaoberá, na prípady diskriminácie, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu, bez toho, že by sa vec riešila už v zárodku.

Nemôžem a ani nemám dôvod navrhovať vám nejaké konkrétne riešenia týchto problémov. Ale ako Kristov kňaz mám povinnosť pripomenúť vám, čo hovorí Sväté Písmo. Dobre sa zamyslite nad tou chvíľou súdu, ktorú nám opísal sám Pán Ježiš: Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma (Mt 25, 41-43).

Človek alebo spoločnosť, ktorá nereaguje na ťaživé problémy a nespravodlivosť a nesnaží sa ich zmierniť, nie je ani človekom a ani spoločnosťou podľa miery lásky Kristovho Srdca. Kresťania, zachovajúc si vždy čo možno najväčšiu slobodu pri skúmaní a praktickom uplatňovaní rozmanitých riešení problémov, by sa s logickým pluralizmom mali zhodnúť na tom, že ich úsilie má smerovať k službe ľudstvu. V opačnom prípade ich kresťanstvo nebude Ježišovým Slovom a Životom, ale len pretvárkou a podvodom tvárou tvár Bohu a ľuďom.