Pravá úcta k Ježišovmu Srdcu

Všimnime si celé to bohatstvo, ktoré je obsiahnuté v slovách „Najsvätejšie Srdce Ježišovo.“ Keď hovoríme o ľudskom srdci, nemáme na mysli len city, ale celého človeka, ktorý má svoje túžby, ktorý miluje a prichádza do styku s inými ľuďmi. Aby sme mohli pochopiť Božie záležitosti, tí, ktorí zaznamenali Sväté Písmo, používajú taký spôsob vyjadrovania, kde je srdce súhrnom i prameňom, vyjadrením i najväčšou hĺbkou ľudských myšlienok, slov a skutkov. Mohli by sme teda povedať, že človek je hoden toľko, koľko je hodné jeho srdce.

Pre srdce je charakteristická radosť: moje srdce sa teší z tvojej pomoci (Ž 12, 6); ľútosť: srdce mi mäkne ako vosk a topí sa mi v útrobách (Ž 21, 15); oslava Boha: moje srdce prekypuje krásnymi slovami (Ž 44, 2); odhodlanie počúvať Pána: ochotné je moje srdce (Ž 56, 8); láskyplné bdenie: zaspala som, ale moje srdce bdelo (Pies 5, 2); ale aj pochybnosti a strach: nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa (Jn 14, 1).

Srdce má schopnosť nielen cítiť, ale aj vedieť a chápať. Boží zákon sa prijíma v srdci (Porov. Ž 39, 9), v ňom zostáva zapísaný (Porov. Prís 7, 3). A Písmo ešte dodáva: Veď z plnosti srdca hovoria ústa (Mt 12, 34). Náš Pán vyčíta zákonníkom: Prečo myslíte zlé vo svojich srdciach? (Mt 9, 4). A aby zhrnul všetky hriechy, ktorých sa človek môže dopustiť, povedal: Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie (Mt 15, 19).

Keď sa vo Svätom Písme hovorí o srdci, nemyslí sa tým nejaký prechodný cit, ktorý spôsobuje záplavu emócií alebo slzy. O srdci sa hovorí vo vzťahu k osobe, ktorá sa, ako nám to ukázal sám Ježiš Kristus, orientuje celá — dušou i telom — na to, čo považuje za svoje dobro: Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce (Mt 6, 21).

Preto keď dnes hovoríme o Ježišovom Srdci, hovoríme o istote Božej lásky a o jeho skutočnej oddanosti voči nám. Keď odporúčame úctu k Najsvätejšiemu Srdcu, odporúčame, aby sme sa k nemu utiekali celou svojou bytosťou — so všetkým, čím sme: svojou dušou, svojimi citmi, svojimi myšlienkami, slovami a skutkami, svojou prácou a svojimi radosťami —, a aby sme sa utiekali k celému Ježišovi.

V tomto sa teda konkrétne prejavuje pravá úcta k Ježišovmu Srdcu: v poznaní Boha a v poznaní seba samého, v pohľade na Ježiša a v utiekaní sa k Ježišovi, ktorý nás povzbudzuje, učí a vedie. V takejto úcte niet miesta pre povrchnosť človeka, ktorý keď nie je úplne ľudský, nie je potom schopný ani prijímať skutočnosť vteleného Boha.