156

Na sviatok Božieho Tela kresťania v mnohých častiach sveta sprevádzajú v procesii Pána, ktorý skrytý v Hostii prechádza ulicami a námestiami rovnako ako počas svojho pozemského života — vychádzajúc v ústrety tým, ktorí ho chcú vidieť, a akoby náhodou stretáva i tých, ktorí ho nehľadajú. A tak Ježiš znovu prichádza medzi svojich. Ako zareagujeme na toto volanie Učiteľa?

Vonkajšie prejavy lásky sa musia rodiť v srdci a prerásť v svedectvo kresťanského života. Ak sme boli obnovení prijímaním Kristovho Tela, musíme to preukázať aj skutkami. Nech sú naše myšlienky úprimné, plné pokoja, odovzdanosti a služby. Nech sú naše slová pravdivé, jasné, vhodné, aby sme nimi dokázali potešiť i pomôcť, a hlavne aby sme ich prostredníctvom prinášali Božie svetlo iným ľuďom. Nech sú naše skutky dôsledné, účinné a primerané; nech majú v sebe bonus odor Christi (Porov. 2 Kor 2, 15), ľúbeznú Kristovu vôňu; nech pripomínajú jeho spôsob konania a jeho život.

Procesia s Božím Telom sprítomňuje Krista po dedinách a mestách sveta. Chcem však znovu zdôrazniť, že táto jeho prítomnosť nesmie byť záležitosťou jedného dňa, okázalou oslavou, ktorá prebehne a potom sa na ňu zabudne. Sprievod s Ježišom nám pripomína, že by sme ho mali objavovať aj v našich každodenných činnostiach. K tejto slávnostnej procesii dnešného štvrtka sa musí pridať aj tichá a prostá procesia všedného života každého kresťana, človeka ako sú iní, ktorý však mal to šťastie, že dostal vieru a Božské poslanie konať tak, aby obnovoval Pánovo posolstvo na zemi. Áno, máme svoje chyby, úbohosti, hriechy. Ale Boh je medzi nami a my mu musíme umožniť, aby nás použil, a tak mohol neustále prechádzať pomedzi ľuďmi.

Prosme teda Pána, aby nám doprial stať sa eucharistickými dušami, aby sa naše osobné stretnutie s ním prejavovalo v radosti, v pokoji, v túžbe po spravodlivosti. A tak umožníme aj ostatným spoznať Krista a prispejme k tomu, že bude stáť na vrchole všetkých ľudských snažení. Potom sa splní Ježišov sľub: A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe (Jn 12, 32).

Tento bod v inom jazyku