144

Keď budete hľadať Máriu, nájdete Ježiša. A naučíte sa aspoň trochu chápať niečo z toho, čo sa skrýva v srdci Boha, ktorý sa ponížil, vzdal sa možnosti prejaviť svoju moc a svoj majestát a vzal si prirodzenosť sluhu (Porov. Flp 2, 6-7). Ľudskými slovami možno povedať, že Boh prekračuje mieru, pretože sa neobmedzuje len na to, čo bolo pre našu spásu potrebné a nevyhnutné, ale ide ešte ďalej.

Jedinou normou či mierou, ktorá nám umožňuje aspoň ako tak pochopiť Božie konanie, je uvedomiť si, že nemá mieru: že sa rodí z bláznovstva lásky, ktoré ho viedlo vziať na seba naše telo a bremeno našich vín.

Je vôbec možné si toto všetko uvedomiť, zakúsiť, že Boh nás miluje, a nezblázniť sa pritom od lásky? Je potrebné, aby sme nechali tieto pravdy našej viery prenikať do duše, až kým nepremenia celý náš život. Boh nás miluje! Všemohúci, Všemocný, ten, ktorý stvoril nebo i zem.

Boh sa zaujíma aj o tie najmenšie záležitosti svojich stvorení, o vaše i o moje. A každého jedného nás volá po mene (Porov. Iz 43, 1). Táto istota, ktorú nám dáva viera, spôsobuje, že na všetko, čo nás obklopuje, sa začneme pozerať v novom svetle. A aj keď to všetko zostáva rovnaké, uvedomujeme si, že je to predsa len iné, pretože všetko je výrazom Božej lásky.

Náš život sa takto mení na neustálu modlitbu, na dobrú náladu a pokoj, ktoré sa nikdy nekončia; na celodenné vzdávanie vďaky. Velebí moja duša Pána – spievala Mária – a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno (Lk 1, 46-49).

Našou modlitbou sa môžeme pripojiť k Máriinej modlitbe a napodobňovať ju. Tak ako ona, aj my zatúžime ospevovať a ohlasovať obdivuhodné Božie diela, aby celé ľudstvo a všetko tvorstvo mohlo mať účasť na našom šťastí.

Tento bod v inom jazyku