Byť ako dieťa v láske k Bohu

Pozorne sa teraz zamyslime nad týmto bodom, pretože nám môže pomôcť pochopiť veľmi dôležité veci. Máriino tajomstvo nám umožňuje chápať, že na to, aby sme sa priblížili k Bohu, sa musíme stať maličkými. Veru hovorím vám – zvolal Pán na svojich učeníkov –, ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva (Mt 18, 3).

Stať sa deťmi: to znamená odmietnuť pýchu, pocit sebestačnosti; uznať, že sami nič nedokážeme, pretože potrebujeme milosť a posilu od nášho Otca Boha, aby sme sa naučili kráčať a vytrvať na ceste. Byť malým si vyžaduje odovzdať sa tak, ako sa odovzdávajú deti, veriť tak, ako veria deti, a prosiť tak, ako prosia deti.

Toto všetko sa naučíme, keď sa budeme stýkať s Máriou. Úcta k Panne Márii nie je niečo zmäkčilé ani slabošské: je to útecha a radosť, ktorá napĺňa dušu v takej miere, v akej si vyžaduje hlboké a plné praktizovanie viery, ktoré nás vedie vyjsť zo seba samých a vložiť svoju nádej do Pána. Pán je môj pastier – spieva sa v žalme – nič mi nechýba: pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu. I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou (Ž 22, 1-4).

Keďže Mária je Matkou, jej uctievaním sa učíme byť deťmi: naozajstne a bezhranične milovať; byť jednoduchí, bez komplikovanosti, ktoré sa rodí zo sebectva a z toho, že myslíme len na seba; byť radostní s vedomím, že nič nemôže zničiť našu nádej. Začiatok cesty, ktorá vedie až k bláznivej láske k Bohu, spočíva v dôverčivej láske k Preblahoslavenej Panne Márii. Tak som to napísal pred mnohými rokmi v úvode ku komentáru svätého ruženca, a odvtedy som si už mnohokrát overil pravdivosť týchto slov. Nebudem teraz túto myšlienku ďalej rozvíjať: radšej vás pozývam, aby ste sami získali túto skúsenosť, aby ste to vy sami odhalili, keď sa budete s láskou stýkať s Máriou a otvárať pred ňou svoje srdce, zverovať jej svoje radosti a žiale, a prosiť, aby vám pomáhala spoznávať a nasledovať Ježiša.