Ohlasovať Krista

Vo všetkých okolnostiach života — či už v živote konkrétneho človeka, a určitým spôsobom aj vo významných dejinných udalostiach — vidím stále novú Božiu výzvu ľuďom, aby sa postavili tvárou v tvár pravde; a vidím v nich aj príležitosti, ktoré sa ponúkajú nám kresťanom, aby sme svojimi skutkami a slovami s pomocou milosti ohlasovali Ducha, ktorému patríme (Porov. Lk 9, 55).

Každá generácia kresťanov má vykúpiť a posvätiť dobu, v ktorej žije. A preto potrebuje pochopiť a zdieľať túžby iných, im podobných ľudí, aby im pomocou daru jazykov umožnila spoznať, ako majú odpovedať na pôsobenie Ducha Svätého, na nepretržité vylievanie sa bohatstiev z Božského Srdca. Je na nás kresťanoch, aby sme v týchto dňoch ohlasovali svetu, v ktorom žijeme a sme, staré a zároveň nové posolstvo Evanjelia.

Nie je pravda, že všetci dnešní ľudia — všeobecne a úplne všetci — sú uzavretí alebo ľahostajní voči tomu, čo kresťanská viera učí o ľudskom osude a bytí. Nie je pravda, že súčasní ľudia sa zaoberajú výlučne pozemskými záležitosťami, a nemajú záujem pozdvihnúť svoj zrak k nebu. Hoci sa vždy nájdu isté uzavreté ideológie a ľudia, ktorí ich udržiavajú, aj v súčasnosti sme svedkami veľkých túžob i obyčajných prízemností, hrdinstiev a zbabelostí, nádejí a sklamaní; ľudia, ktorí snívajú o novom, spravodlivejšom a ľudskejšom svete, ako aj iní, ktorí — možno sklamaní krachom svojich prvotných ideálov — sa uchyľujú k sebectvu a hľadajú len svoj vlastný pokoj, alebo zotrvávajú hlboko vo svojom omyle.

Všetkým týmto mužom a ženám, nech sú kdekoľvek, by sme mali vo chvíľach ich povznesenia, alebo porážok či kríz prinášať slávnostné a prenikavé posolstvo svätého Petra, ktoré nám zanechal v dňoch po Turícach: Ježiš je kameňom uholným, Vykupiteľom; je v našom živote všetkým, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení (Sk 4, 12).