131

My kresťania nosíme veľký poklad milosti v hlinených nádobách (Porov. 2 Kor 4, 7). Boh zveril svoje dary krehkej a slabej ľudskej slobode, a hoci je isté, že nám Pánova moc pomáha, naša žiadostivosť, naša pohodlnosť a naša pýcha ju niekedy odmietajú a spôsobujú, že upadáme do hriechu. Vyše štvrťstoročia pri mnohých príležitostiach, keď sa modlím Krédo a vyznávam svoju vieru v božskosť jednej, svätej, katolíckej a apoštolskej Cirkvi, dodávam: napriek všetkému. Keď niekde spomeniem tento zvyk a niekto sa ma opýta, čo tým myslím, odpoviem mu: tvoje a moje hriechy.

To všetko je pravda, avšak nijako nás to neoprávňuje posudzovať Cirkev len z ľudského pohľadu, bez teologálnej čnosti viery, a jednostranne sa zamerať len na vyššiu či nižšiu kvalitu konkrétnych duchovných alebo niektorých kresťanov. Takto si počínať by znamenalo zostávať len na povrchu. Najdôležitejšie na Cirkvi nie je hľadieť na to, ako odpovedáme my ľudia, ale na to, ako pôsobí Boh. Toto je Cirkev: Kristus prítomný medzi nami, Boh, ktorý prichádza k ľuďom, aby ich spasil, ktorý nás volá svojím zjavením, posväcuje nás svojou milosťou a drží nás svojou pomáhajúcou rukou v malých i veľkých zápasoch každodenného života.

Môže sa stať, že stratíme dôveru v ľudí; každý z nás je vlastne povinný nevkladať dôveru do seba samého a každý deň korunovať slovami mea culpa, hlbokým a úprimným úkonom ľútosti. Ale pochybovať o Bohu právo nemáme. A pochybovať o Cirkvi, o jej Božskom pôvode, o spasiteľskom účinku jej hlásania a jej sviatostí, to znamená pochybovať o Bohu samotnom a nemať plnú vieru v skutočný príchod Ducha Svätého.

Pred ukrižovaním Krista — píše svätý Ján Zlatoústy — nebolo žiadneho zmierenia. A keďže neexistovalo zmierenie, nebol poslaný Duch Svätý… Neprítomnosť Ducha Svätého bola znamením Božieho hnevu. Teraz, keď vidíš, že je naozaj poslaný, nepochybuj o zmierení. Čo keby sa však ľudia pýtali, kde je Duch Svätý teraz? O jeho prítomnosti bolo možné hovoriť, keď sa diali zázraky, keď boli vzkriesení mŕtvi a uzdravení malomocní. Ako však máme vedieť, že je tu teraz naozaj prítomný? Nerobte si starosti. Dokážem vám, že Duch Svätý je aj teraz prítomný medzi nami…

Keby nebolo Ducha Svätého, nemohli by sme povedať: „Pane Ježišu“, pretože nikto nemôže vzývať Ježiša ako Pána, ak v ňom niet Ducha Svätého (l Kor 12, 3). Keby nebolo Ducha Svätého, nemohli by sme sa modliť s dôverou, veď keď sa modlíme, hovoríme: „Otče náš, ktorý si na nebesiach“ (Mt 6, 9). Keby nebolo Ducha Svätého, nemohli by sme volať Boha Otcom. Odkiaľ to vieme? Učí nás to Apoštol: Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: „Abba, Otče!“ (Gal 4, 6).

Keď teda vzývaš Boha Otca, pamätaj, že to Duch Svätý pohol tvoju dušu a dal ti túto modlitbu. Keby nebolo Ducha Svätého, v Cirkvi by nebolo žiadneho slova múdrosti a poznania, lebo je napísané: daný je skrze Ducha dar múdrosti slova (1 Kor 12, 8)... Keby Duch Svätý nebol prítomný, Cirkev by neexistovala. Ale ak Cirkev existuje, je isté, že v nej nechýba ani Duch Svätý (Svätý Ján Zlatoústy, Sermones panegyrici solemnitates D.N. Jesu Christi, hom. 1, De Sancta Pentecoste, č. 3-4 (PG 50, 47)).

Znovu pripomínam, že napriek ľudským nedostatkom a slabostiam je Cirkev znamením a istým spôsobom — nie v tom striktnom slova zmysle, ako je dogmaticky definovaná podstata siedmich sviatostí Novej zmluvy — univerzálnou sviatosťou prítomnosti Boha vo svete. Byť kresťanom znamená byť obnovený Bohom a poslaný k ľuďom hlásať im spásu. Keby sme mali pevnú a živú vieru, keby sme odvážne ohlasovali Krista, videli by sme, ako sa pred našimi očami dejú zázraky ako tie za apoštolských čias.

Pretože aj dnes sa navracia zrak slepým, ktorí stratili schopnosť hľadieť na nebo a kontemplovať obdivuhodné Božie diela; aj dnes sa dostáva slobody chromým a mrzákom, ktorí boli spútaní svojimi vášňami a ich srdcia už nedokázali milovať; aj dnes sa prinavracia sluch hluchým, ktorí nechceli počuť o Bohu; aj dnes začínajú rozprávať nemí, ktorí mali zviazaný jazyk, lebo nechceli vyznať svoje porážky; aj dnes vstávajú z mŕtvych tí, v ktorých hriech zničil život. Znovu sa tak môžeme presvedčiť, že živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč (Heb 4, 12). A rovnako ako prví kresťania sa radujeme, keď obdivujeme moc Ducha Svätého a jeho pôsobenie na ľudský rozum a vôľu jeho stvorení.

Zoznam citácií zo Svätého Písma
Tento bod v inom jazyku