Božia sila a ľudská slabosť

Non est abbreviata manus Domini (Iz 59, 1), Pánova ruka nie je prikrátka: Boh dnes nie je o nič menej mocný, než kedykoľvek predtým a jeho láska k ľuďom je stále rovnako pravdivá. Naša viera nás učí, že celé stvorenie, pohyb zeme a iných nebeských telies, správne konanie ľudí a všetko pozitívne, čo sa v dejinách dosiahlo — jedným slovom, všetko — pochádza od Boha a k Bohu smeruje.

Môže sa stať, že nerozpoznáme pôsobenie Ducha Svätého, pretože Boh nám nedá poznať svoje plány a hriech človeka narúša a zatemňuje Božie dary. Viera nám však pripomína, že Pán pôsobí neustále: to on nás stvoril a udržiava nás pri živote; on svojou milosťou vedie všetko tvorstvo k slobode a sláve Božích detí (Porov. Rim 8, 21).

Preto kresťanská tradícia zhŕňa postoj, ktorý by sme mali zaujať voči Duchu Svätému, jediným slovom: poddajnosť. Máme byť citliví na podnety, ktorými Duch Svätý pôsobí v našom okolí i v nás samých: na dary, ktoré rozdeľuje, na hnutia a inštitúcie, ktoré prebúdza k životu, na pohnútky a rozhodnutia, ktorým sa dáva zrodiť v našich srdciach. Duch Svätý uskutočňuje vo svete Božie diela; je, ako hovorí liturgický hymnus, darca milostí, svetlo sŕdc, hosť duše, v práci poľahčenie, v plači potešenie. Bez jeho pomoci nie je v človeku nič nevinné ani hodnotné, lebo on očisťuje, čo je skalené, uzdravuje, čo je zranené, zohrieva, čo je skrehnuté, napráva, čo je zblúdené, on vedie ľudí do prístavu spásy a večného šťastia (Porov. Sekvencia Veni sancte Spiritus (Duchu svätý, príď z neba), zo svätej omše na Sviatok zoslania Ducha Svätého).

Naša viera v Ducha Svätého však musí byť úplná a pravá: nie je to len nejaké hmlisté presvedčenie o jeho prítomnosti vo svete, ale vďačné prijatie znakov a skutočností, na ktoré chcel osobitým spôsobom naviazať svoju moc. Keď príde Duch pravdy — povedal Ježiš — on ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám (Jn 16, 14). Duch Svätý je Duchom zoslaným Kristom, aby v nás dokonal posvätenie, o ktoré sa nám on zaslúžil na zemi.

Preto nemôže existovať viera v Ducha Svätého bez toho, aby existovala viera v Krista, v Kristovo učenie, v Kristove sviatosti, v Kristovu Cirkev. Nie je v súlade s kresťanskou vierou, keď niekto opravdivo neverí v Ducha Svätého, nemiluje Cirkev, nemá v ňu dôveru, vyžíva sa v poukazovaní na chyby a nedostatky jej predstaviteľov, posudzuje ju zvonka a nie je schopný cítiť sa jej synom. Ešte by som chcel pripomenúť, aké mimoriadne dôležité a hojné je pôsobenie Božského Tešiteľa počas slávenia Svätej omše na našich oltároch, keď kňaz sprítomňuje obetu Kalvárie.