Rozprávanie Skutkov apoštolov o udalostiach na Turíce, keď Duch Svätý zostúpil v podobe ohnivých jazykov na učeníkov nášho Pána, nám umožňuje zúčastniť sa na tejto veľkej ukážke Božej moci, ktorou Cirkev začala svoju cestu ku všetkým národom. Víťazstvo, ktoré Kristus svojou poslušnosťou, obetou na kríži a svojím zmŕtvychvstaním dosiahol nad smrťou a hriechom, sa teraz zjavilo v celej svojej božskej jasnosti.

Učeníci, ktorí už boli svedkami slávy Vzkriesenia, pocítili sami na sebe silu Ducha Svätého: ich rozum a srdcia sa otvorili novému svetlu. Predtým síce nasledovali Krista a s vierou prijímali jeho učenie, no nie vždy boli schopní úplne pochopiť jeho zmysel: bol potrebný príchod Ducha pravdy, aby všetkému porozumeli (Porov. Jn 16, 12-13). Vedeli, že len u Ježiša môžu nájsť slová večného života a boli ochotní ísť za ním a dať za neho aj život. Boli však slabí, a keď prišla hodina skúšky, utiekli a nechali ho samého. Na Turíce sa to všetko zmenilo: Duch Svätý, ktorý je duchom pevnosti, ich urobil neochvejnými, istými a odvážnymi. A slovo apoštolov sa teraz hlasito a zvučne rozlieha ulicami a námestiami Jeruzalema.

Muži a ženy, ktorí v týchto dňoch prichádzajú do mesta z najrôznejších krajov, s úžasom počúvajú: My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch (Sk 2, 9-11). Tieto zázraky, ktoré sa dejú priamo pred ich očami, ich nútia, aby pozorne počúvali apoštolské kázanie. Ten istý Duch Svätý, ktorý pôsobil v Pánových učeníkoch, sa dotkol aj ich sŕdc a priviedol ich k viere.

Svätý Lukáš nám rozpráva, že keď svätý Peter ohlasoval Kristovo zmŕtvychvstanie, mnohí z tých, ktorí stáli okolo, prišli k nemu a pýtali sa: Čo máme robiť, bratia? Apoštol im odpovedal: Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. V ten deň vstúpilo do Cirkvi okolo tritisíc ľudí, uzatvára túto udalosť posvätný text (Sk 2, 37-41).

Slávnostný príchod Ducha Svätého na Turíce nebol len izolovanou udalosťou. V Skutkoch Apoštolov takmer nie je stránka, na ktorej by sa nehovorilo o ňom a o jeho pôsobení, ktorým vedie, riadi a povzbudzuje život a skutky prvotného kresťanského spoločenstva. To on inšpiruje kázanie svätého Petra (Porov. Sk 4, 8), to on utvrdzuje učeníkov vo viere (Sk 4, 31), to on svojou prítomnosťou spečaťuje povolanie aj pre pohanov (Porov. Sk 10, 44-47), to on posiela Šavla a Barnabáša do ďalekých krajov, aby otvárali nové cesty Ježišovmu učeniu (Porov. Sk 13, 2-4). Jedným slovom, jeho prítomnosť a pôsobenie ovládli všetko.