Rozsievať pokoj a radosť

Čo máme teda robiť? Ako som už povedal, nejde mi o analýzu spoločenských či politických kríz, kultúrnych chorôb a deformácií. Hovorím o zle z kresťanského hľadiska, v jeho presnom význame ako urážky Boha. Kresťanský apoštolát nie je ani politickým programom, ani kultúrnou alternatívou: znamená šírenie dobra, šírenie túžby milovať, zasievanie pokoja a radosti v konkrétnych podmienkach. Je nepochybné, že z tohto apoštolátu vzíde duchovný úžitok pre všetkých: bude viac spravodlivosti, viac porozumenia, viac úcty človeka k človeku.

Okolo nás je veľa duší a my nemáme právo byť prekážkou ich večnej blaženosti. Máme povinnosť byť plnohodnotnými kresťanmi, byť svätými a nepodvádzať Boha a všetkých tých, ktorí od kresťana očakávajú príklad a slovo náuky.

Náš apoštolát musí byť založený na porozumení. Znovu zdôrazňujem, že láska k blížnemu spočíva skôr v porozumení než v dávaní. Nechcem vám zakrývať, že som na vlastnej koži zažil, čo to znamená byť nepochopený. Vždy som sa snažil, aby mi ľudia porozumeli, no niektorí ma jednoducho nechceli chápať. To je ďalší dôvod, praktický a živý, aby som sa snažil porozumieť všetkým ľuďom. Naša povinnosť mať široké, všeobecné a katolícke srdce sa však neriadi len nejakými chvíľkovými podnetmi. Duch porozumenia je prejavom kresťanskej lásky dobrého Božieho dieťaťa. Pán totiž chce, aby sme boli prítomní na všetkých správnych cestách tejto zeme, aby sme rozsievali semeno bratstva — a nie kúkoľa —, semeno ospravedlnenia, odpustenia, lásky a pokoja. Nikdy nikoho nepovažujte za svojho nepriateľa.

Kresťan by mal byť vždy pripravený spolunažívať so všetkými ostatnými ľuďmi, stýkať sa s nimi a svojím prístupom im umožňovať priblížiť sa k Ježišovi Kristovi. Musí sa ochotne obetovať za všetkých blížnych, bez toho, že by medzi nimi robil rozdiely, bez toho, že by ich škatuľkoval a dával im visačky, ako keby šlo o nejaký tovar, alebo vypreparovaný hmyz. Kresťan sa nesmie oddeľovať od ostatných — bol by to úbohý a sebecký život: Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil všetkých (1 Kor 9, 22).

Keby sme vedeli žiť týmto spôsobom, keby sme dokázali preniknúť naše konanie semenom veľkodušnosti, túžby po porozumení a pokoji! Takto by vzrástla osobná nezávislosť človeka; každý jednotlivec by na seba bral zodpovednosť za úlohy, ktoré sú mu zverené v dočasných záležitostiach. Kresťan by dokázal obhajovať predovšetkým slobodu iných ľudí, aby potom mohol obhajovať aj svoju vlastnú. Mal by dostatok lásky na to, aby prijímal iných takých, akí sú — pretože každý bez výnimky sa borí so svojimi slabosťami a dopúšťa sa chýb — a s Božou milosťou a svojím jemnocitom im pomáhal prekonávať zlo, vytrhávať kúkoľ, aby sme sa mohli všetci navzájom podopierať a dôstojne žiť svoje človečenstvo a svoj stav človeka a kresťana.