121

Pozrite sa, vykúpenie, ktoré bolo dokonané, keď Ježiš zomrel v hanbe a sláve kríža, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo (1 Kor 1, 23), sa bude z vôle Božej uskutočňovať aj naďalej, až kým nepríde Pánova hodina. Nie je možné žiť podľa Ježišovho Srdca a pritom sa necítiť byť poslaný, tak ako on, peccatores salvos facere (1 Tim 1, 15), zachrániť všetkých hriešnikov, a presvedčení, že my sami potrebujeme každý deň viac dúfať v Božie milosrdenstvo. Odtiaľ pramení naliehavá túžba považovať sa za spoluvykupiteľov spolu s Kristom, spolu s ním zachraňovať všetky duše, pretože sme a chceme byť ipse Christus, sám Kristus, a on vydal seba samého ako výkupné za všetkých (1 Tim 2, 6).

Máme teda pred sebou veľkú úlohu. Nemôžeme zostať pasívni, lebo Pán nám jasne povedal: obchodujte, kým sa nevrátim (Lk 19, 13). Pri očakávaní Pána, ktorý sa vráti, aby sa naplno ujal svojho kráľovstva, nemôžeme ostať sedieť so založenými rukami. Šírenie Božieho kráľovstva nie je len oficiálnou úlohou tých členov Cirkvi, ktorí Krista reprezentujú na základe posvätnej moci, čo od neho dostali. Vos autem estis corpus Christi (1 Kor 12, 27), vy ste tiež Kristovo telo — odkazuje nám Apoštol, s jasným príkazom obchodovať až do konca.

Toľko toho ešte treba urobiť. Neurobilo sa snáď nič za posledných dvadsať storočí? V priebehu oných dvadsiatich storočí sa urobilo veľa; nezdá sa mi ani objektívne ani čestné, keď niektorí ľudia chcú znevažovať prácu našich predchodcov. Za dvadsať storočí sa vykonal veľký kus práce a častokrát aj veľmi dobre. Inokedy sa ľudia dopustili chýb, krokov vedúcich späť. A takisto aj dnes dochádza k tomu, že ustupujú, že sa boja, že sú ustráchaní, no súčasne nechýba ani odvaha a veľkodušnosť. Ľudská rodina sa však neustále obnovuje; a v každej generácii je potrebné pokračovať v snahe pomôcť človeku odhaliť veľkosť jeho povolania Božieho dieťaťa; je nutné vštepovať príkaz lásky ku Stvoriteľovi a k blížnemu.

Tento bod v inom jazyku