Každé toto ľudské gesto je aj gestom Boha. Veď v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva (Kol 2, 9). Kristus je Boh, ktorý sa stal človekom: človekom dokonalým, úplným. A v tom, čo je ľudské, nám dáva spoznať Božskosť.

Keď si pripomíname ľudský jemnocit Krista, ktorý dáva svoj život v službe iným, je to oveľa viac, než len opis istého spôsobu správania sa. Objavujeme tým Boha. Každý Kristov skutok má transcendentálnu hodnotu: ukazuje nám spôsob bytia Boha, pozýva nás uveriť v lásku Boha, ktorý nás stvoril a ktorý nás chce priviesť k dôvernému priateľstvu s ním. Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo. Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba (Jn 17, 6-7), zvolal Ježiš v dlhej modlitbe, ktorú nám zaznamenal Evanjelista Ján.

Preto Ježišovo správanie k druhým nie je správaním, ktoré by ostávalo iba pri slovách a povrchných gestách. Ježiš berie človeka vážne a chce mu ukázať božský zmysel jeho života. Ježiš vie klásť požiadavky, ozrejmiť každému jeho povinnosti, vytrhnúť tých, čo ho počúvajú, z pohodlnosti a konformizmu, aby ich doviedol k poznaniu Trojsvätého Boha. Ježiša dojíma hlad a bolesť, ale najviac sa ho dotkne ľudská nevedomosť. Ježiš videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam (Mk 6, 34).