Kristus žije. Toto je tá veľká pravda, ktorá dáva zmysel našej viere. Ježiš, ktorý zomrel na Kríži, vstal z mŕtvych, zvíťazil nad smrťou, nad vládou tmy, bolesťou a zármutkom. Neľakajte sa; týmito slovami pozdravil anjel ženy, ktoré šli k hrobu. Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu (Mk 16, 6. (Evanjelium zo sv. omše na Veľkonočnú nedeľu)). Haec est dies quam fecit Dominus, exultemus et laetemur in ea (Ž 117, 24. (Graduál z tej istej omše)),toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho.

Veľkonočné obdobie je obdobím radosti, ktorá sa neobmedzuje len na túto časť liturgického roka, ale je prítomná v každej chvíli v srdci kresťana. Lebo Kristus žije: Kristus nie je postava, ktorá sa pominula; postava, ktorá prežila svoj život v istej dobe a potom odišla, zanechajúc nám žiarivý príklad a spomienku.

Nie. Kristus žije. Ježiš je Emanuel: Boh s nami. Jeho Zmŕtvychvstanie nám dokazuje, že Boh svojich neopúšťa. Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovanie nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba (Iz 49, 14-15) — sľúbil. A svoj sľub splnil. Bohu je aj naďalej rozkošou byť medzi synmi ľudskými (Porov. Prís 8, 31).

Kristus žije vo svojej Cirkvi. Lenže hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám (Jn 16, 7). Také boli Božie zámery: Ježiš, umierajúc na kríži nám dal Ducha Pravdy a Života. Kristus zostáva vo svojej Cirkvi: v jej sviatostiach, v jej liturgii, v jej ohlasovaní, vo všetkej jej činnosti.

Osobitným spôsobom zostáva Kristus prítomný medzi nami, v každodennom odovzdávaní sa v Najsvätejšej Eucharistii. Preto je svätá omša stredobodom a koreňom kresťanského života. V každej omši je prítomný Kristus celý, Hlava i Telo. Per Ipsum, et cum Ipso, et in Ipso (Skrze neho, s ním a v ňom). Pretože Kristus je Cesta, Prostredník — v ňom nachádzame všetko, bez neho je náš život prázdny. V Ježišovi Kristovi a ním poučení sa osmeľujeme povedať, audemus dicere: Pater noster, Otče náš. Osmeľujeme sa nazvať Otcom Pána neba i zeme. Prítomnosť živého Ježiša v svätej hostii je zárukou, zdrojom a naplnením jeho prítomnosti vo svete.