Život detstva

Nezabúdaj, hlúpučké dieťa, že Kristova Láska ťa urobila všemohúcim.

Dieťa, nestrať svoj láskyplný zvyk „dobývať“ Svätostánky.

Keď ťa nazývam „dobrým dieťaťom“, nemysli si, že si ťa predstavujem ako plachého a bojazlivého. — Ak nie si mužný ani… normálny, namiesto apoštola z teba bude smiešna karikatúra.

Dobré dieťa, povedz Ježišovi veľakrát za deň: milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa…

Keď na teba doliehajú tvoje slabosti, nezarmucuj sa. — Teš sa zo svojich nedostatkov ako svätý Pavol, pretože deti môžu napodobňovať dospelých bez obavy, že budú smiešne.

Nedopusť, aby ťa tvoje chyby a nedostatky, dokonca i tvoje ťažké pády odlúčili od Boha. Slabé dieťa, ak je múdre, snaží sa zostať v blízkosti svojho otca.

Netráp sa, že sa nahneváš, keď máš vykonať tie malé veci, ktoré On od teba žiada.

Napokon sa usmeješ…

Nevidel si niekedy, ako nerado dáva malé dieťa cukríky zo svojej ruky otcovi, ktorý ho len skúša? — Ale dá mu ich; láska zvíťazila.

Keď chceš veci urobiť dobre, veľmi dobre, stáva sa, že nakoniec ich urobíš zle.. — Pokor sa pred Ježišom a povedz mu: Vidíš, ako robím všetko zle? — Ak mi ty poriadne nepomôžeš, urobím to ešte horšie!

Zmiluj sa nad svojím dieťaťom, veď vieš, že chcem každý deň napísať veľkú stranu do knihy môjho života… Som však taký nešikovný, že keď nepovedie moju ruku Učiteľ, namiesto pekných písmen po mojom pere ostanú len škrabance a machule, ktoré nemožno nikomu ukázať.

Odteraz, Ježišu, budeme písať vždy spolu.

Láska moja, uvedomujem si svoju nešikovnosť, ktorá je… taká veľká, že dokonca keď chcem pohladiť, spôsobím bolesť. — Zjemni moju dušu. Daj mi prosím, túžim, aby si mi pri tejto tvrdej mužnosti života dieťaťa dal jemnosť a nežnosť, ktorú preukazujú deti v dôverných prejavoch lásky svojim rodičom.

Si plný úbohosti. — Zo dňa na deň je ti to jasnejšie. — Nech ťa to nevystraší.

On dobre vie, že nedokážeš dať viac ovocia.

Tvoje neúmyselné pády — pády dieťaťa — spôsobujú, že tvoj Boh Otec sa musí o teba viac starať a že tvoja Matka Mária nepustí tvoju ruku zo svojej milujúcej ruky. Využi to a keď ťa Pán každý deň zdvíha zo zeme, objím ho celou silou a polož si svoju utrápenú hlavu na jeho prebodnutú hruď tak, aby ťa tlkot jeho najláskavejšieho Srdca priviedol do vytrženia.

Pichnutie. — A ďalšie a ďalšie. — Vydrž to, človeče! Nevidíš, že si taký malý, že vo svojom živote — na svojej malej ceste — môžeš obetovať len tieto malé kríže?

Okrem toho, uvažuj: jeden kríž na druhý — pichnutie… a ďalšie… aká je z toho hora!

Napokon, dieťa, naučil si sa veľkú vec: Milovať.

Keď detská duša predostrie Pánovi svoju túžbu po odpustení, môže si byť istá, že sa jej čoskoro naplní: Ježiš odstráni z duše lepkavú špinu, ktorá sa v nej ťahá s minulými hriechmi; odstráni mŕtvu tiaž, zvyšok všetkých nečistôt, ktoré ju pútajú k zemi. Odhodí ďaleko od dieťaťa pozemský balast z jeho srdca, aby sa mohlo povzniesť k Božiemu Majestátu a stráviť sa v živom plameni Lásky, ktorou je On.

Skľúčenosť, ktorú ti spôsobujú tvoje nedostatky veľkodušnosti, tvoje pády, tvoje —možno len zdanlivé — ústupky, vyvolávajú v tebe často pocit, že si zničil niečo veľmi cenné (tvoje posvätenie).

Netráp sa: vnes do svojho nadprirodzeného života taký spôsob, aký používajú prosté deti pri riešení podobných konfliktov.

Rozbili — skoro vždy to býva z nepozornosti — nejaký predmet, ktorý si ich otec veľmi vážil. — Je im to ľúto, možno sa aj rozplačú, ale idú sa dať utešiť tým, komu patril teraz už pre ich nešikovnosť neužitočný predmet… a otec zabudne na cenu - aj keď bola veľká — a plný nehy nielenže odpustí, ale aj uteší a dodá odvahu malému. — Pouč sa.

Nech je vaša modlitba mužná. Byť dieťaťom neznamená byť zženštilý.

Pre toho, kto miluje Ježiša, je modlitba — aj modlitba bez útechy — sladkosťou, ktorá ukončí všetky trápenia: túži po modlitbe s takou dychtivosťou, s akou si dieťa ide po cukor, keď prehltlo horký liek.

Si roztržitý pri modlitbe. — Snaž sa roztržitosti vyhnúť, ale neznepokojuj sa, keď sa ti to aj napriek tomu nepodarí.

Nevidíš, ako sa v bežnom živote aj tie najposlušnejšie deti zabávajú a rozptyľujú vecami, ktoré ich obklopujú a nepočúvajú, čo im hovorí otec? — To neznamená nedostatok lásky alebo úcty; je to len nedostatočná vyspelosť a malosť detí.

A ty si predsa dieťaťom pred Bohom…

Keď sa modlíš, usmerňuj nevhodné myšlienky, akoby si bol policajt, čo riadi cestnú premávku: na to máš energickú vôľu, ktorá zodpovedá tvojmu životu dieťaťa. — Občas sa však pri takej myšlienke pristav, aby si odporúčal Bohu tých, ktorí boli jej príčinou.

A tak pokračuj… a znova… až kým neprejde daný čas. — Keď sa ti modlitba týmto spôsobom zdá byť neužitočná, raduj sa a ver, že si sa dokázal zapáčiť Ježišovi.

Ako dobre je byť dieťaťom! — Keď dospelý prosí o milosť, jeho žiadosť musí byť sprevádzaná zoznamom jeho zásluh.

Keď ten, čo žiada, je malé dieťa — keďže deti nemajú zásluhy — stačí, aby povedal: som dieťaťom toho a toho.

Ach, Pane! — povedz mu to celou svojou dušou — ja som… synom Božím!

Vytrvalosť. — Keď dieťa klope na dvere, zaklope raz, dva razy a veľa ráz… z celej sily, dlho a bezočivo! A ten, kto príde nahnevaný otvoriť, zostane odzbrojený prostotou nevítaného malého stvorenia… — Tak aj ty s Bohom.

Videl si vďačnosť malých detí? — Napodobňuj ich a prihováraj sa Ježišovi ako oni, v dobrom i v zlom: „Aký si dobrý! Aký dobrý!“…

Tieto slová, hlboko precítené, sú cestou detstva, ktorá ťa privedie k pokoju, so správnou mierou smiechu aj sĺz, no bez miery v Láske.

Práca ťa vyčerpáva natoľko, že sa nedokážeš modliť. Si vždy v prítomnosti svojho Otca. — Keď sa s ním nemôžeš rozprávať, občas sa naňho pozri ako malé dieťa… a On sa na teba usmeje.

Že prvé, čo sa ti pri vzdávaní vďaky po svätom Prijímaní nevedomky tisne na pery  je prosba…: „Ježišu, daj mi toto: Ježišu, túto dušu: Ježišu, túto úlohu…?“

Netráp sa, ani si nerob nijaké násilie; nevidel si, že keď je otec láskavý a dieťa prosté a odvážne, malý strčí rúčku do jeho vrecka a hľadá cukríky skôr, než ho pobozká na privítanie? — No tak čo?…

Naša vôľa posilnená milosťou je pred Bohom všemocná. — A tak — keď, sme svedkami toľkých urážok voči Pánovi — a povieme Ježišovi odhodlane napríklad v električke: „Bože môj, chcel by som vykonať toľko úkonov lásky a zadosťučinenia, koľko otáčok urobí každé koleso tohto vozidla“, práve v tom okamihu sme Ježiša milovali a zadosťučinili mu tak, ako sme si želali.

Takýto „nezmysel“ patrí tiež do duchovného detstva: je to večný dialóg medzi nevinným dieťaťom a otcom zblázneným do svojho syna:

— Ako silno ma ľúbiš? Povedz! — A drobček slabikuje: „mi-li-ón-krát!“

Keď žiješ „život detstva“, mal by si byť i detsky duchovne maškrtný. — Tak ako ostatní tvoji vrstovníci, aj ty mysli na dobré veci, ktoré má schované tvoja Matka.

A to často krát za deň. — Je to otázka sekúnd… Mária… Ježiš… Svätostánok… Sväté prijímanie… Láska… utrpenie… požehnané duše v očistci… tí, čo bojujú: pápež, kňazi… veriaci… tvoja duša… duše tvojich drahých… anjeli strážni… hriešnici…

Ako ťažko ti padne toto malé umŕtvovanie! — Zápasíš. — Ako by ti niekto hovoril: načo musíš byť takým verným v dodržiavaní životného plánu, rozvrhu? — Pozri: všimol si si, ako ľahko možno deťom niečo nahovoriť? — Nechcú prehltnúť horký liek, no povedia im: táto lyžička je za otecka, táto za babičku… A takto, až kým neužijú celú dávku.

Rovnako aj ty: štvrť hodiny dlhšie pás pokánia za duše v očistci, päť minút viac za rodičov, ďalších päť za tvojich bratov v apoštoláte… až kým nevyplníš čas určený svojím rozvrhom.

Keď svoje umŕtvovanie vykonávaš takýmto spôsobom, akú veľkú má cenu!

Nie si sám. — Znášaj súženia s radosťou. — Je pravda, úbohé dieťa, že vo svojej ruke necítiš ruku svojej Matky. — Ale… či si nevidel, ako pozemské matky s vystretými rukami sledujú svojich maličkých, keď sa neistí odhodlajú vykonať prvé kroky bez cudzej pomoci? — Nie si sám: Mária je ti nablízku.

Ježišu, aj keby som zomrel láskou, nikdy ti nesplatím milosť, ktorú si mi preukázal tým, že si ma urobil malým.

Zoznam citácií zo Svätého Písma
Táto kapitola v inom jazyku