Vnútorný boj

Neznepokojuj sa, keď pri úvahách o nádhere nadprirodzeného života začuješ iný hlas: vnútorný, vtieravý hlas starého človeka.

To je „smrteľné telo“, ktoré sa domáha svojich stratených práv… Stačí ti Božia milosť: buď verný a zvíťazíš.

Svet, diabol a telo sú dobrodruhovia, ktorí využívajú slabosti divocha ukrytého v tvojom vnútri. Chcú, aby si za úbohý bezcenný lesk rozkoší vymenil rýdze zlato a perly, diamanty a rubíny, ktoré sú presiaknuté živou vykupiteľskou krvou tvojho Boha, a ktoré sú cenou a pokladom tvojej večnosti.

Počuješ to našepkávanie? — Za iných okolností, na inom mieste, v inom postavení, s iným povolaním… by si mohol urobiť oveľa viac dobra. — Na to, čo robíš, nie je potrebné nadanie!…

Ja ti však hovorím: Tam, kde si, páčiš sa Bohu. A to, o čom si tu premýšľal, je jasný podnet diabla.

Si ustarostený a smutný, pretože tvoje prijímania sú chladné a vyprahnuté. — Povedz mi: keď ideš k Sviatosti, hľadáš seba alebo hľadáš Ježiša? — Ak hľadáš seba, máš dôvod byť smutný… Ale ak hľadáš Krista — tak, ako by si ho mal hľadať — potrebuješ ešte istejšie znamenie ako Kríž, aby si vedel, že si ho našiel?

Ďalší pád… a aký je to pád!… Zúfať si? Nie: pokor sa a prostredníctvom Márie, tvojej Matky, sa utiekaj k milosrdnej láske Ježiša Krista. — „Miserere“ Zmiluj sa nado mnou! a hore srdce! — Začni znova!

Tvoj pád je veľmi hlboký. Začni znova budovať základy odtiaľ zdola. Buď pokorný. — „Cor contritum et humiliatum, Deus, non despicies.“ — Bože, Ty nepohrdneš srdcom skrúšeným a poníženým!

Nie si proti Bohu. — Príčinou tvojich pádov je slabosť — Dobre, ale tieto slabosti sú také časté! — Nevieš sa im vyhýbať — takže, aj keď nechceš, aby som ťa považoval za zlého, budem ťa musieť považovať za zlého aj hlúpeho.

Chcieť bez vôle, to je tvoje, zatiaľ čo sa rázne nevyhýbaš príležitostiam pádov. —Nesnaž sa nahovoriť si, že si slabý, ako mi vravíš. Si… zbabelý, čo nie je to isté.

Vnútorné chvenie, pokušenia, ktoré ťa obklopujú, sú ako čierna páska na očiach tvojej duše.

Si v tme. — Nesnaž sa kráčať sám, pretože sám padneš. — Zájdi za svojím duchovným radcom — za svojím nadriadeným — a on ti pripomenie slová archanjela Rafaela Tobiášovi: „Forti animo esto, in proximo est ut a Deo cureris.“ — Len odvahu, Boh ťa čoskoro uzdraví. — Buď poslušný, a šupiny i čierna páska ti padnú z očí a Boh ťa naplní milosťou a pokojom.

Nedokážem sa premôcť! píšeš mi malomyseľne. — Na to ti odpovedám: A naozaj si sa snažil použiť prostriedky?

Nech sú požehnané naše pozemské nešťastia! — Chudoba, slzy, nenávisť, nespravodlivosť, potupa… Všetko môžeš v Tom, ktorý ťa posilňuje.

Trpíš… a nechceš nariekať. — Nezáleží na tom, že nariekaš; je to prirodzená reakcia nášho úbohého tela — pokým si tvoja vôľa žiada teraz i vždy to, čo žiada Boh.

Nikdy nezúfaj. Lazár bol mŕtvy a jeho telo sa rozkladalo: „Iam foetet, quatriduanus est enim.“ — Páchne, veď je už štyri dni v hrobe, hovorí Marta Ježišovi.

Keď budeš počuť Božie vnuknutie a budeš ho nasledovať — „Lazare, veni foras!“ — Lazár, poď von! — vrátiš sa k Životu.

Je to ťažké! —Áno, viem. No smelo vpred! Nik nedostane odmenu — a akú odmenu! — iba ten, kto statočne bojoval.

Ak sa tvoja duchovná stavba kolíše a vidí sa ti, že nemáš pôdu pod nohami…, s detinskou dôverou sa opri o Ježiša a Máriu ako o pevnú a istú skalu, na ktorej si mal stavať hneď od začiatku.

Tentoraz je skúška veľmi dlhá. — Možno, ba hádam iste, si ju doteraz zle znášal… pretože si stále hľadal ľudskú útechu. — Tvoj Boh Otec ti ju vytrhol, ako keď sa strom vytrhne aj s koreňmi, aby si nemal inej útechy okrem neho.

Že ti na ničom nezáleží? — Neklam sám seba. Keby som sa ťa hneď teraz spýtal na prácu a ľudí, do ktorých si z lásky k Bohu vložil svoju dušu, iste by si mi odpovedal — so zápalom! — so záujmom a zanietením človeka, ktorý hovorí o svojej vlastnej veci.

Nie je pravda, že by ti na ničom nezáležalo: si len unavený a potrebuješ viac času pre seba, času aj pre svoju prácu, pretože koniec koncov ty si nástroj.

Vravíš mi, že máš v srdci oheň i vodu, chlad a teplo, drobné vášne i Boha… jednu sviecu zapálenú pre svätého Michala a druhú pre diabla.

Upokoj sa. Kým si ochotný bojovať, nehoria ti v srdci dve sviece, ale len jedna — archanjelova.

S dušami, ktoré mu odolávajú, nepriateľ skoro vždy postupuje takto: pokrytecky, jemne; vymenúva dôvody… duchovné!: nechce vzbudiť pozornosť… — A potom, keď sa zdá, že už niet východiska (hoci v skutočnosti je), počína si bezočivo… aby vyvolal zúfalstvo ako bolo Judášovo - bez ľútosti.

Keď si stratil ľudskú útechu, zostal ti pocit osamelosti, ako keby si visel na tenkom lanku nad hlbokou čiernou priepasťou. — A zdá sa, že tvoje výkriky a tvoje volanie o pomoc nikto nepočuje.

Túto bezradnosť si si plne zaslúžil. — Buď pokorný, nehľadaj seba, nehľadaj svoje vlastné pohodlie. Miluj Kríž; iba znášať ho je málo — a Pán vypočuje tvoju modlitbu. Tvoje zmysly sa utíšia a tvoje srdce sa znova zacelí. — A nájdeš pokoj.

Bolí to až do živého mäsa. — Tak sa cítiš. Trpí  tvoja duševná sila aj  tvoje zmysly. A všetko je pokušením…

— Nalieham, buď pokorný. Uvidíš, ako rýchlo sa dostaneš z tohto stavu. Tvoja bolesť sa zmení na radosť a pokušenie na pevnú rozhodnosť.

Zatiaľ však roznecuj svoju vieru, napĺňaj sa nádejou a stále vykonávaj úkony Lásky, aj keď si myslíš, že sú to len slová.

Všetku našu silu máme len požičanú.

Ó, Bože môj, každý deň som si menej istý sebou a viacej istý Tebou!

Ak ty neopustíš Jeho, On neopustí teba.

Čakaj všetko od Ježiša. Ty nemáš nič, nie si ničím a ničoho nie si schopný. — Keď sa mu úplne odovzdáš, bude konať On.

Ach, Ježišu! Odpočívam v Tebe.

Dôveruj vždy svojmu Bohu. — On bitky nikdy neprehráva.