Buď požehnaná bolesť. Buď milovaná bolesť. Buď posvätená bolesť... Buď oslávená bolesť!

Apoštol nám dáva úplný návod, ako úspešne absolvovať predmet bolesti: ”spe gaudentes” — v nádeji sa radujte, ”in tribulatione patientes” — v súžení buďte trpezliví, ”orationi instantes” — v modlitbe vytrvalí.

Zadosťučinenie: toto je chodník, ktorý vedie k Životu.

Pokáním pochovaj svoje nedbalosti, urážky a hriechy do hlbokej jamy, ktorú vykope tvoja pokora. Tak, ako hospodár zakopáva zhnité ovocie, suché konáre a spadnuté lístie pod strom, ktorý ich zrodil. A to, čo bolo neužitočné, ba dokonca škodlivé, teraz účinne prispieva k novej úrode. Nauč sa zo svojich pádov načerpať vzpruhu: zo smrti život!

Ten Kristus, ktorého ty vidíš, nie je Ježiš — je to iba jeho úbohý obraz, ktorý si vytvorili tvoje zakalené oči... Očisti sa. Vyjasni svoj zrak pokorou a pokáním. Potom ti nebude chýbať jasnozrivosť Lásky a budeš mať dokonalé videnie. Tvoj obraz bude skutočne jeho obrazom: Bude to On!

Ježiš trpí, aby naplnil vôľu svojho Otca... A ty, ktorý chceš tiež plniť najsvätejšiu Božiu vôľu kráčajúc v Majstrových stopách, prečo sa potom sťažuješ, keď sa utrpenie stane spoločníkom na tvojej ceste?

Povedz svojmu telu: radšej ťa budem mať otroka, než by som ja mal otročiť tebe.

Ako sa len ľudia boja pokánia! Keby to, čo robia, aby sa zapáčili svetu, robili s napraveným úmyslom, pre Boha... Akí svätí by boli niektorí muži a niektoré ženy!

Plačeš? Nehanbi sa za to. Plač - áno, aj muži plačú, tak ako ty, v samote a pred Bohom. V noci, hovorí kráľ Dávid, slzami zmáčam svoje lôžko. Týmito horúcimi a mužnými slzami môžeš očistiť svoju minulosť a dať svojmu súčasnému životu nadprirodzenú náplň.

Chcem, aby si bol šťastný na zemi šťastný. No nebudeš šťastným, ak sa nezbavíš strachu z bolesti, pretože kým sme ”na ceste”, naše šťastie je práve v bolesti.

Aké nádherné je stratiť život za Život!

Keď už vieš, že tieto bolesti — telesné alebo duševné — sú očistením a zásluhou, žehnaj im.

“Pán Boh vám daj dobrého zdravia, bratku!” Nezanecháva ti toto želanie telesného dobra, ktorým niektorí žobráci prosia o almužnu, akúsi trpkú pachuť v ústach?

Keď sme veľkodušní pri dobrovoľnom zadosť činení, Ježiš nás naplní milosťou, aby sme milovali zadosťučinenia, ktoré nám On zošle.

Nech si tvoja vôľa vyžiada od zmyslov pokáním to, čo jej ostatné schopnosti odopierajú pri modlitbe.

Akú malú cenu má pokánie bez neustáleho umŕtvovania!

Bojíš sa pokánia?...Toho pokánia, ktoré ti pomôže dosiahnuť večný život? Nevidíš, ako sa ľudia podrobujú tisícim útrapám krvavej chirurgickej operácie, len aby si zachovali svoj terajší úbohý život?

Tvojím najväčším nepriateľom si ty sám.

So svojím telom zaobchádzaj  láskavo, ale nie láskavejšie, než by si zaobchádzal so zradným nepriateľom, ktorý ťa môže kedykoľvek zapredať.

Keď si uvedomuješ, že tvoje telo je tvojím nepriateľom a nepriateľom Božej slávy, pretože je nepriateľom tvojho posvätenia, prečo s ním zaobchádzaš tak zmäkčilo?

„Príjemné popoludnie!” — pozdravili nás, ako je zvykom - a istý Bohu oddaný človek poznamenal: „Aké obmedzené želanie!”

S Tebou, Ježišu, aká príjemná je bolesť a aká žiarivá je temnota!

Trpíš. Počúvaj: Jeho Srdce nie je menšie než to naše. Trpíš? Tak to má byť.

Prísny pôst je pokánie veľmi milé Bohu. Ale z rozličných dôvodov, začali sme si ho uľahčovať. Nevadí, ba dokonca naopak, ak ho so súhlasom svojho duchovného radcu budeš často uskutočňovať.

Dôvody na pokánie? Pykanie za hriechy, zadosťučinenie, prosby, vzdávanie vďaky - to všetko sú prostriedky k napredovaniu...za teba, za mňa, za ostatných, za tvoju rodinu, za tvoju krajinu, za Cirkev... A tisíc ďalších dôvodov.

Nerob viac pokánia, než koľko ti dovoľuje tvoj duchovný radca.

Ako len povznášame bolesť tým, že ju dáme na miesto, ktoré jej v ekonómii ducha prináleží: zadosťučinenie.