Pravá čnosť nie je smutná ani nesympatická, ale príjemne radostná.

Keď všetko ide dobre, radujme sa a ďakujme Bohu, že dáva veciam prospievať. — Ak sa im nedarí? — Radujme sa a ďakujme Bohu, že nám dáva účasť na sladkosti svojho kríža.

Tvoja radosť nemá byť radosťou fyziologického druhu, ako je radosť zdravého zvieraťa. Radosť, ktorú by si mal mať, je iná, nadprirodzená, ktorá pochádza z toho, že si odovzdal všetko — aj seba — do milujúceho náručia svojho Boha Otca.

Ak si apoštol, nikdy nestrácaj odvahu. — Niet takej prekážky, ktorú by si nemohol prekonať. — Prečo si teda smutný?

Mrzutý výraz tváre... hrubé spôsoby... smiešne vystupovanie... odpudivý zjav. Myslíš, že takto nadchneš iných k nasledovaniu Krista?

Nijaká radosť? — Uvažuj: Medzi Bohom a mnou musí byť nejaká prekážka. Takmer vždy budeš mať pravdu.

Žiadaš ma o liek na tvoj smútok. — Dám ti návod, ktorý pochádza z dobrého zdroja: od apoštola Jakuba. ”Tristatur aliquis vestrum?” — Si smutný, syn môj? ”Oret!” — Modli sa! — Skús a uvidíš.

Nebuď smutný. — Tvoj názor na veci by mal byť viac... ”náš” — kresťanskejší.

Chcem, aby si bol vždy spokojný, pretože radosť je podstatnou časťou tvojej cesty.

— Vyprosuj túto nadprirodzenú radosť pre všetkých.

”Laeteur cor quaerentium Dominum.” — Teš sa srdce tých, čo hľadajú Pána.

— Hľa, svetlo, ktoré ti pomôže nájsť príčiny tvojho smútku.