Modlitba

Činnosť bez modlitby je bezcenná; modlitba sa stáva cennejšou, keď sa spojí s obetou.

Najprv modlitba, potom pokánie a až potom, až na treťom mieste, činnosť.

Modlitba je základom duchovnej stavby. Modlitba je všemohúca.

„Domine, doce nos orare!“ Pane, nauč nás modliť sa! A Pán odpovedal: Keď sa modlíte, hovorte: „Pater noster, qui es in coelis…“ Otče náš, ktorý si na nebesiach… Ako si možno nevážiť ústnu modlitbu?

Modli sa pomaly. Mysli na to, čo hovoríš, aj na to, kto to hovorí — a komu. Pretože ten rýchly sled slov bez času na premýšľanie je len rachotom prázdnych plechoviek. A so svätou Teréziou ti hovorím, že to nepovažujem to za modlitbu, aj keď ústami hýbeš veľa.

Tvoja modlitba nech je liturgická. Bol by som rád, keby si našiel väčšiu záľubu v žalmoch a modlitbách z misála než vo vlastných alebo osobitných modlitbách.

„Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst,“ povedal Pán. — Chlieb a slovo. Hostia a modlitba. Inak nebudeš môcť žiť nadprirodzeným životom.

Hľadáš spoločnosť priateľov, ktorí ti svojimi rozhovormi, svojou oddanosťou a svojím priateľstvom pomáhajú znášať vyhnanstvo tohto sveta… aj keď priatelia niekedy sklamú. Nevidím v tom nič zlé. Ale… prečo potom každý deň nehľadáš ešte usilovnejšie spoločnosť Veľkého Priateľa, ktorý ťa nikdy nezradí?

„Mária si vybrala lepší podiel“, čítame vo svätom evanjeliu. Hľa, tu je, dychtivo počúvajúca Učiteľove slová. Zdanlivo nečinná, modlí sa a miluje. Potom sprevádza Ježiša pri jeho kázaní po mestách a dedinách.  Aké ťažké je sprevádzať ho bez modlitby!

Že sa nevieš modliť? Vstúp do Božej prítomnosti a len čo povieš: „Pane, neviem sa modliť!“, buď si istý, že si už začal.

Napísal si mi: „Modliť sa znamená hovoriť s Bohom. Ale o čom?“ — O čom? O ňom, o sebe: o tvojich radostiach, smútkoch, o úspechoch a zlyhaniach, o vznešených túžbach, o  bežných starostiach… o slabostiach! A o tvojej vďake a tvojich prosbách, o Láske a odprosení. Jedným slovom: spoznávať Jeho a spoznávať seba: „zblížiť sa!“

„Et in meditatione mea exardescit ignis“ A v mojej modlitbe sa roznieti oheň. — V tom je zmysel modlitby — stať sa vatrou, živou pochodňou, ktorá dáva teplo a svetlo. A preto, keď už nevieš napredovať, keď cítiš, že tvoj oheň vyhasína, keď naň už nemôžeš priložiť voňavé polená, prihoď doň aspoň vetvičky a konáriky krátkej ústnej modlitby, strelných modlitieb, ktoré naďalej udržia plameň. — A ty si dobre využil čas.

Pripadáš si taký úbohý, že sa považuješ za nehodného, aby ťa Boh počúval? Ale čo zásluhy Panny Márie? A rany tvojho Pána? A… vari nie si Božie dieťa? Okrem toho, On ťa počúva, „quoniam bonus… quoniam in saeculum misericordia eius“ - lebo je dobrý a jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Stal sa takým malým - hľa dieťa! - aby si sa k nemu mohol priblížiť s dôverou.

„In te, Domine, speravi“ V teba, Pane, som dúfal. K ľudským prostriedkom som pridal svoju modlitbu a svoj kríž. — A moja nádej nebola márna, ani nikdy nebude: „non confundar in aeternum!“ - nebudem zahanbený naveky!

Ježiš vraví: „Hovorím vám: proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a otvoria vám.“ Modli sa! V ktorom ľudskom podnikaní môžeš mať väčšiu záruku úspechu?

Nevieš, čo povedať Pánovi v modlitbe. Nič ti neprichádza na um, no predsa by si sa s ním chcel poradiť v mnohých veciach. — Pozri: urob si cez deň niekoľko poznámok o veciach, nad ktorými by si chcel uvažovať v Božej prítomnosti. A potom sa choď s týmito poznámkami modliť.

Bohu je po modlitbe kňaza a Jemu zasvätených panien najmilšou modlitba detí a chorých.

Keď sa ideš modliť, nech je to s týmto pevným zámerom: ani viac času pre útechu, ani menej pre suchopárnosť.

Nehovor Ježišovi, že od neho žiadaš v modlitbe útechu. Ak ti ju dá, poďakuj sa mu. No vždy mu povedz, že chceš vytrvalosť.

Vytrvaj v modlitbe. Vytrvaj, aj keby sa ti tvoja námaha zdala byť márna. Modlitba je vždy plodná.

Tvoja myseľ je ťažkopádna, nečinná, zbytočne sa snažíš sústrediť myšlienky v prítomnosti Pána — naozajstná otupenosť! Nenamáhaj sa, ani sa netráp. Dobre ma počúvaj: je to hodina srdca.

Dobre si zapamätaj slová, ktoré ťa v modlitbe najviac zasiahli a pomaly si ich cez deň často krát opakuj.

„Pernoctans in oratione Dei“ - strávil noc v modlitbe s Bohom. Tak hovorí svätý Lukáš o Pánovi. A ty? Koľkokrát si takto vytrval? Nuž teda…

Keď sa nestretávaš s Kristom v modlitbe a v Chlebe, ako ho potom chceš dať poznať iným?

Napísal si mi a rozumiem ti: „Každý deň sa chvíľku modlím.“ Keby toho nebolo!

Svätý, bez modlitby? Neverím v takú svätosť.

Poviem ti, opakujúc slová istého zahraničného autora, že tvoj apoštolský život má takú hodnotu, akú hodnotu má tvoja modlitba.

Ak nie si mužom modlitby, neverím v správnosť tvojich úmyslov, keď hovoríš, že pracuješ pre Krista.

Raz si mi povedal, že si ako zle nastavené hodiny, ktoré odbíjajú v nepravý čas: počas modlitby si chladný, suchý a vyprahnutý; no potom, keď to najmenej čakáš, na ulici, uprostred denných povinností, v hluku a zhone veľkomesta, alebo v sústredenom tichu svojej odbornej práce, odrazu zistíš, že sa modlíš… V nepravom čase? Možno, ale nepremárni údery svojich hodín. Duch Svätý vanie, kade chce.

Musel som sa usmiať nad tvojou netrpezlivou modlitbou. Vravel si : „Ježišu, nechcem sa dožiť dlhého veku… Tak dlho mám čakať, kým ťa uvidím! Veď potom ktovie, či mi bude srdce horieť láskou tak ako teraz. Keď budem starý, to už bude neskoro! Teraz by bolo moje spojenie s tebou oveľa vrúcnejšie, pretože teraz ťa milujem čistou láskou mladosti.“

Páči sa mi, že žiješ tým „ctižiadostivým zadosťučinením.“ Za celý svet! povedal si mi. — Dobre, ale v prvom rade pamätaj na tých, ktorí patria do tvojej prirodzenej a duchovnej rodiny a na občanov krajiny, ktorá je našou vlasťou.

Povedal si Ježišovi: „Nedôveruj mi, Ježišu. Ale ja, ja ti dôverujem…úplne sa oddávam do tvojich rúk… a tam nechám všetko, čo mám…svoje slabosti!“ Myslím, že je to dobrá modlitba.

Modlitba kresťana nikdy nie je monológ.

„Minúty ticha“. Nechajte ich tým, čo majú vyschnuté srdcia. My katolíci, Božie deti, sa zhovárame s naším Otcom, ktorý je na nebesiach.

Nezanedbávaj svoje duchovné čítanie. Čítanie urobilo mnohých svätými.

Pri duchovnom čítaní - píšeš mi - si vytváram zásobu paliva. Zdá sa byť neživou kopou, ale často práve odtiaľ moja pamäť samovoľne čerpá materiál, ktorý oživuje moju modlitbu a rozpaľuje moju vďaku po svätom prijímaní.